Archív pre rubriku ‘Do pozornosti rezortu MO SR’
1. Február 2013 | 
Autor: Zväz vojakov Slovenskej republiky Hviezdoslavova 16 T R E N Č Í N
————————————————————————————————–
Trenčín 30. januára 2013
Národná rada Slovenskej republiky
Výbor pre obranu a bezpečnosť
Ing. Jaroslav Baška
Námestie Alexandra Dubčeka 1
812 80 Bratislava 1
Vážený predseda výboru,
obraciame sa na Vás v mene občianskeho združenia Zväz vojakov Slovenskej republiky (ďalej len ZVSR), ktoré združuje v Slovenskej republike v 32 kluboch viac ako 2700 členov, bývalých vojakov, rodinných príslušníkov a pozostalých – poberateľov výsluhových dôchodkov.
Do Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 11. 1. 2013 doručený Vládou Slovenskej republiky návrh Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Po posúdení dopadu, v prípade schválenia niektorých navrhovaných ustanovení, sme dospeli k záveru, že tieto sa negatívne dotknú väčšiny poberateľov výsluhového dôchodku a z nášho pohľadu sa javia aj ako diskriminačné v porovnaní s inými skupinami osôb v Slovenskej republike.
Konkrétne ide o ustanovenie §68, ktorým sa upravuje zvýšenie výsluhových dôchodkov a jeho odsek (3), ktorým sa upravuje mechanizmus výpočtu zvýšenia t.j. pevná suma tak, že na rozdiel od zvyšovania výsluhových dávok v civilnej sfére sa výška valorizácia viaže na prepočítavanie určeným koeficientom.
Dôvodová správa návrhu zákona :
a) Argumentuje použitie navrhovaného mechanizmu zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus dôchodkových dávok v civilnej sfére a tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére.
b) „Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení s tým, že táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru“.
c) „Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napríklad u policajta, u ktorého služobný pomer trval 19 rokov sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9)“.
d) „Mechanizmus valorizácie je nastavený tak, že bude podporovať dlhodobejší skutočný výkon štátnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a možno od neho očakávať, že prispeje aj k zníženiu výdavkov z osobitného účtu.“
Už z dikcie zámerov uvádzaných v dôvodovej správe je zrejmé, že navrhované znenie je v rozpore s dôvodovou správou nakoľko nie je priblížením zvyšovania k civilnej sfére, ale rozšírením o mechanizmus výpočtu, ktorý spôsobuje napr. to, že poberateľ starobného dôchodku, ktorý odpracoval napr. 25 rokov má v roku 2013 zvýšený dôchodok o sumu 11,20 €, ale výsluhový dôchodca, ktorý má výsluhový dôchodok tiež za 25 rokov odslúžených rokov bude mať tento zvýšený o sumu 7,84 € (-30%).
V rozpore s dôvodovou správou je aj skutočnosť, že v civilnej sfére valorizácia pevnou sumou má za cieľ znižovať rozdiely medzi výškami dôchodkov, ale podľa tohto návrhu sa pri výsluhových dôchodkoch naopak budú tieto rozdiely zvyšovať.
Konštatovanie, že výška valorizácia sa viaže aj na princíp zásluhovosti nie je možné aplikovať na poberateľov výsluhového dôchodku lebo tento princíp sa už raz uplatnil (pri výpočte sumy výsluhového dôchodku, kde sú zohľadnené odslúžené roky) a nie je možné ho uplatňovať dvakrát. Podľa nášho názoru tento spôsob mechanizmu môže podporovať dlhodobejší výkon služby len ak sa bude uplatňovať do budúcnosti teda na tých príslušníkov, ktorý budú odchádzať do výsluhového dôchodku po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona a nie na tých, ktorí sú už poberateľmi výsluhového dôchodku.
V civilnej sfére je osobitne podľa iných kritérií vypočítaná pevná suma valorizácie pre starobných dôchodcov a osobitne pre predčasných dôchodcov a preto by sa podľa primeraných kritérií mala pevná suma valorizácie vypočítať aj pre výsluhových dôchodcov a vzhľadom k tomu, že valorizácia výsluhových dôchodkov je realizovaná na rozdiel od dôchodkov v civilnej sfére nie k 1.1. ale 1.7. kalendárneho roka, mali by byť pre výpočet pevnej sumy použité údaje nie za I. polrok predchádzajúceho roka, ale celý predchádzajúci kalendárny rok.
Zákonodarca do tohto pôvodného novoprijatého zákona, s prihliadnutím na priepastný rozdiel vo výške dávok výsluhových dôchodkov vypočítaných z rovnakých podmienok výkonu služobného pomeru (rovnaký počet odslúžených rokov, rovnaké služobné zaradenie, rovnaká služobná hodnosť) pred účinnosťou a za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zapracoval ustanovenie § 68 ods.3 a 4 v ktorom ukladal: „Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané do dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona“. Sledoval tým odstránenie neprípustnej diskriminácie, ktorú Ústava SR v žiadnej podobe nepripúšťa a to aj s ohľadom na podpísanie príslušných medzinárodných dohôd, ktoré k tomu Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát zaväzujú.
Tento diskriminačný rozdiel nebol odstránený, pretrváva a v predkladanej navrhovanej novele je na viac rozšírený o ďalšie neprípustné diskriminačné obmedzenia.
Podľa nášho právneho názoru:
1. Pri navrhovaní zmeny znenia platného zákona nemožno bez adekvátneho a náležitého odôvodnenia odňať práva len dotknutým fyzickým osobám, ak tieto práva nadobudli všetci. Porušili by sa tým ustanovenia čl.12 ods.1 a 2 Ústavy SR.
2. Pri navrhovaní zmeny znenia platného zákona nemožno určiť diskriminačné obmedzenia len pre dotknuté fyzické osoby tak:
- že nárok na vyrovnanie majú len tie osoby, ktorých výsluhový dôchodok nedosahuje 1,7 násobok životného minima,
- že zvýšenie nesmie prekročiť sumu 16.517,- Sk / 548 € (Táto suma, aby nebola v návrhu vyčíslovaná, je zabalená do pojmu – „priemerná výška výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31.12.2007“).
Takýto návrh zákona nerešpektuje ustanovenie čl.13 ods.3 Ústavy SR a je v zjavnom rozpore aj so zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní.
3. Pri príprave a predkladaní vládneho návrhu zákona nemožno ignorovať „Legislatívne pravidlá vlády“, ktoré ukladajú v čl.2 zosúladiť návrh s Ústavou SR, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť rozporov plný návrh zákona porušujúci záväznosť právnych noriem neakceptuje.
4. Správnosť právneho názoru opierajúceho sa o zákon potvrdzuje významný dôkaz. V júli 2008 bol v zbierke zákonov publikovaný „Nález Ústavného súdu SR“ (čiastka 204), podľa ktorého § 82 ods.10 zákona 461/2003 Z.z. nie je v súlade s čl.1 prvá veta, čl.12 ods.2, čl.13 ods.3 a čl. 39 ods.1 Ústavy SR – pretože nedovoľuje zvyšovať dôchodky vyššie ako 17.200,- Sk. Analogicky potom ani pôvodný návrh na zmenu § 68 ods.3 a 4 zákona 328/2002 Z.z. sa nemal dostať do legislatívneho procesu a ak bol schválený, tak v príkrom rozpore so zákonom a nálezom Ústavného súdu SR.
Okrem tohto skutkového stavu vymedzujúceho právny rozmer problému, je tu aj morálny rozmer, keďže sa dotýka najmä výsluhových starodôchodcov už v pokročilom fyzickom veku, strácajúcich schopnosť brániť sa priamej diskriminácii, ktorá im prináša ujmu na dávkach výsluhového dôchodkového zabezpečenia.
Z nášho pohľadu sa javí v súčasnej situácii, pri zachovaní hlavných zámerov návrhu zákona, ako priechodné riešenie upraviť znenie odseku (3) tak, aby sa tento uplatňoval nie na súčasných poberateľov výsluhových dôchodkov, ale iba na tých, ktorí odídu do výsluhového dôchodku po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona s tým, že sa pri výpočte pevnej sumy uplatnia primerané kritéria ako v civilnej sfére, zohľadňujúce postavenie výsluhových dôchodcov. Očakávame tiež, že neprípustné obmedzenia obsiahnuté v odseku 7 – 11 budú zamietnuté a nahradené takými ustanoveniami, ktoré by odstránili pretrvávajúcu diskrimináciu výsluhových starodôchodcov v čo najkratšom časovom horizonte.
Vzhľadom na uvedené, a keďže navrhovaný spôsob valorizácie by mal platiť až do 1.7. 2018, sme sa rozhodli Vás týmto spôsobom na rozpory navrhovaného ustanovenia s Dôvodovou správou a tiež negatívny dopad na väčšinu poberateľov výsluhových dôchodkov upozorniť a požiadať Vás, aby ste už pri prejednávaní návrhu zákona vo výbore tieto skutočnosti zohľadnili a navrhli ich odstránenie.
Príklady konkrétnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
Bod 57
Text v treťom riadka za slová „trvania služobného pomeru“ vložiť „alebo výkon verejných a štátnych funkcií odvedené na účet Sociálnej poisťovne“
Odôvodnenie
Niektorí poberatelia výsluhových dôchodkov vykonávali verejné a štátne funkcie. Po túto dobu poistné bolo odvádzané na účet Sociálnej poisťovne a do ich dôchodkového zabezpečenia nie je započítavané a to už od roku 1990.
Bod 58, odst.3
Celý text nahradiť textom:
„Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy výsluhového dôchodku“.
Nasledujúce odseky primerane upraviť zneniu odst.3.
Odôvodnenie
1) Výška výsluhového dôchodku stanovená podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je vypočítaná na základe služobného príjmu (teda vykonávanej funkcie, hodnosti, dĺžky služby) poberateľov a zohľadňuje teda i počet odslúžených rokov v služobnom pomere.
2) Valorizácia má zabezpečiť zvýšené životné náklady vzhľadom k zvyšovaniu cien prostriedkov životnej potreby poberateľov.
3) Navrhovaný spôsob nie je rovnaký ako u civilných dôchodcov, ktorým sa vykonala rovnakou sumou a vypočítala ako priemer mesačnej sumy starobného dôchodku, ďalej predčasného dôchodku atď. Pre časť výsluhových dôchodcov sa táto stáva diskriminačnou, ale i opačne je v kontradikcii s § 68 ods. 1.
4) Takýto spôsob opätovne otvára “nožnice” u poberateľov výsluhových dôchodkov, ale v odôvodnení sa tvrdí, že sa budú zatvárať (zmenšovať rozdiely).
Ak chce predkladateľ novely zákona riešiť stabilizáciu navrhovaným spôsobom valorizácia odporúčame tento zachovať znenie odseku (3) tak, aby sa tento uplatňoval nie na súčasných poberateľov výsluhových dôchodkov, ale iba na tých, ktorí odídu do výsluhového dôchodku po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona.
Bod 58, ods. 16
Dátum „Od 1. júla 2018“ nahradiť „Od 1. januára 2018“.
Odôvodnenie
Týmto dátumom sa vytvoria podmienky na zrovnanie dátumov valorizácie v civilnej sfére.
Vážený pán predseda,
obraciame sa na Vás, ako dôveryhodného politika, právnika, ktorý dokáže posúdiť závažnosť predkladaných argumentov a zodpovedného občana, ktorý z titulu svojho významného postavenia v zákonodarnom orgáne nepripustí ďalšie deformovanie práva pri prijímaní zákonov. Očakávame od Vás, že s obsahom tohto listu oboznámite ostatných členov výboru – poslancov NR, spoločne posúdite jeho opodstatnenosť a odmietnete schváliť diskriminujúce ustanovenia zákona, ktoré sú obsiahnuté v § 68, pretože dosahovať úsporné opatrenia takouto cestou – priamej diskriminácie je v demokratickom a právnom štáte neprípustné.
Obsah tohoto listu bol prerokovaný s Asociáciou policajtov vo výslužbe so súhlasným stanoviskom.
S úctou
plk. gšt. v.v. Ing. Michal BOHUNICKÝ
prezident Zväzu vojakov SR
Rubrika: 
Záznam z rokovania zástupcov
Zväzu vojakov SR a Asociácie policajtov vo výslužbe v Advokátskej kancelárii JUDr. Júliusa Jánošíka
zo dňa 13.12.2012.
Zúčastnení:
Plk. gšt. v.v. Ing. Michal Bohunický, prezident ZVSR
Ing. Eduard Pokorný, prezident APVV
Plk. v.v. Ing. Milan Sobek, člen ZVSR
JUDr. František Cigánek, člen ZVSR
Plk. v.v. JUDr. Július Jánošík, advokát
Mgr. Peter Bartoš, advokát
Na základe záverov obsiahnutých v odpovedi Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.11.2012 na podnety na preskúmanie súladu ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov s Ústavou SR bol prejednaný ďalší postup vo veci „nevalorizácie“ dávok výsluhového zabezpečenia.
Odpoveďou Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27.11.2012 došlo k odloženiu 188 podnetov poberateľov výsluhových dávok. Štát cestou Generálnej prokuratúry SR prezentoval svoj postoj k súladu ustanovenia § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov s Ústavou SR a prezentoval argumenty, s ktorými sa bude potrebné vysporiadať pri ďalšom postupe v predmetnej veci. So závermi Generálnej prokuratúry SR nie je možné sa stotožniť.
Zúčastnené strany prejavili vôľu pokračovať v úsilí o zosúladenie § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov s Ústavou SR. Na základe návrhu JUDr. Júliusa Jánošíka bude spoločné úsilie pokračovať na viacerých frontoch, a to:
1/ Podaním podnetu verejnému ochrancovi práv
2/ Vypracovaním a podaním žalôb v zmysle antidiskriminačného zákona
3/ Začatím konania vo veci vydania rozhodnutí o nevalorizácii výsluhových dávok v roku 2012 Útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
4/ Podaním opravných prostriedkov voči rozhodnutiam o nevalorizácii výsluhových dávok v roku 2012
5/ Preskúmaním právoplatných rozhodnutí o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia súdom.
Využitím uvedeného postupu bude zabezpečený prístup k všeobecným súdom SR, ako aj k Ústavnému súdu SR a po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov právnej ochrany bude možné uplatniť práva poberateľov výsluhových dávok sociálneho zabezpečenia v konaní pred Štrasburskými orgánmi ochrany práva.
Prezident ZV SR Ing. Michal Bohunický Prezident APVV Ing. Eduard Pokorný Advokát JUDr. Július Jánošík
Zväz vojakov SR a Asociácia policajtov vo výslužbe, výsluhoví dôchodcovia pokračujú v boji za svoje práva!
5.12.2012
Generálna prokuratúra SR rozhodla o odložení podnetu najmä na základe štyroch, menej závažných argumentov.
V nádeji na spravodlivosť sme sa obracali na generálnu prokuratúru kvôli zmene zákona o sociálnom zabezpečení výsluhových dôchodcov, ktoré prešlo v parlamente ešte v júni 2012. Dôsledkom zmeny bolo naviazanie valorizácie našich dôchodkov na zvyšovanie platov príslušníkov ozbrojených zložiek.
V praxi to znamenalo, že keďže sa aktívnym policajtom a vojakom nezvyšovali príjmy, na nule zostala aj valorizácia dôchodkov.
Aj naďalej považujeme zmenu za diskriminačnú a nespravodlivú. Upozorňovali sme na nerovnosť medzi občanmi, keď jedným sa dôchodky zvyšovali a druhým nie.
Upozorňovali sme tiež na fakt, že s peniazmi na tohtoročné zvyšovanie dôchodkov sa rátalo aj v rozpočte 2012. Zmena prišla len pár dní pred tým, ako sa malo valorizovať.
„Rešpektujeme právny názor generálnej prokuratúry, ale my máme iný a budeme bojovať ďalej,“ reaguje Prezident asociácie policajtov vo výslužbe Eduard Pokorný.
Ako dodal, podrobne si preštudujeme dôvody prokuratúry a zvolíme ďalší postup. Na ústavný súd chcú ísť totiž výsluhoví dôchodcovia aj sami. Vyzbierali sme sa na právnickú kanceláriu, ktorá nás zastupuje.
“Ani toto vyjadrenie prokuratúry nič nemení na skutočnosti, že fakty, ktoré sú v návrhu na podanie z našej strany namietané sa zakladajú na pravde a na tom, že došlo k porušeniu zákonov, aj práv občanov Slovenskej Republiky, preto budeme hľadať ďalšie cesty, ako pokračovať ďalej,” reagoval aj prezident Zväzu vojakov Michal Bohunický.
Pochopenie sme našli pred časom aj v kancelárii prezidenta. Tá v reakcii na list ÚR ZVSR upozornila, že podľa nového kritéria sa zvyšujú dávky výsluhového zabezpečenia len v tom kalendárnom roku, v ktorom sa zvýšia aj funkčné platy policajtov a vojakov. „Preto chápeme, že uvedené ustanovenie pociťujete nie len ako nespravodlivé, ale aj ako ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,“ píše sa v liste prezidenta.
Ďalší postup:
- Ideme ďalej, pokračujeme v boji za svoje práva.
- Oznámenie Generálnej prokuratúry SR o odložení podnetu nie je rozhodnutím, a preto nie je napadnuteľné opravným prostriedkom.
- Oznámenie Generálnej prokuratúry SR obsahuje argumentáciu orgánov SR, s ktorou je potrebné kalkulovať aj pri ďalších úkonoch v predmetnej právnej veci.
- Na základe doterajších jednaní v predmetnej veci navrhujeme členom aj nečlenom Zväzu pokračovať v úsilí cestou súdu formou individuálnych žalôb výsluhových dôchodcov.
- Za týmto účelom si dovoľujeme požiadať o potvrdenie záujmu členov Zväzu ako aj nečlenov o začatie konania na súde. Svoj záujem je možné posielať cestou E-mailu na ur@zvazvojakov.sk ako aj komentármi na tomto Webe ZVSR.
- ÚR ZVSR a APVV bude priebežne zhromažďovať názory a komentáre členov a prispievateľov na webové stránky Zväzu vo vzťahu k obsahu Podnetu Generálnu prokuratúru SR, ako aj Oznámeniu Generálnej prokuratúry SR.
ÚR ZVSR prezident Ing. Michal Bohunický, plk. v.v.
Plné znenie odpovede Generálnej prokuratúry:
Názov: DEBATA S MINISTROM OBRANY M. GLVÁČOM
Zdroj: Televízna stanica TA 3
Dátum: 07.11.2012
Čas: 21:30
Strana: 0
Autori: STRIŽINEC Martin
Text správy:
| M. STRIŽINEC, moderátor: “Pekný večer. Vitajte pri Debate. Dnes budem debatovať s ministrom obrany Martinom GLVÁČOM. Vitajte v štúdiu TA 3. Pekný večer.” M. GLVÁČ, (Smer-SD), minister obrany: “Ďakujem veľmi pekne. Pekný večer.” M. STRIŽINEC: “Pán minister, veľa sa hovorí o tom, že chýbajú peniaze, to už je taká dosť obohratá pesnička. Na čo vlastne momentálne naša armáda má?” M. GLVÁČ: “To je veľmi dobrá otázka. Naozaj peniaze chýbajú, ale myslím si, že chýbajú všade a vo všetkých rezortoch. A máme určite na to najnutnejšie, čo potrebujeme, a naozaj musíme postupovať takou tou klasickou salámovou metódou, že z každého rožku trošku, a nejakým spôsobom hasiť všetko to, čo nám momentálne chýba, čo je najpotrebnejšie, a za tých prvých šesť mesiacov by som chcel spomenúť, že najviac prostriedkov sme dali do letectva a do zlepšenia technického stavu našich lietadiel na Sliači, a boli to nemalé finančné prostriedky, lebo ten stav bol naozaj varovný, a absolvovali sme niekoľko vážnych stretnutí s predstaviteľmi ruského výrobu, a máme naozaj dnes už aj istotu, že sa tie vzťahy obchodné zlepšili a náhradné súčiastky na lietadlá chodia tak, ako si predstavujeme, aby chodili, a tá technická úroveň tých lietadiel sa za posledné mesiace kvalitatívne naozaj zlepšila, a čakáme na zaujímavú ponuku v mesiaci január na to, aby sme vedeli, ako sa budeme uberať ďalej, a ako budeme modernizovať v najbližších rokoch naše stíhačky.” M. STRIŽINEC: “Ak premiér povedal, že na významnejšiu modernizáciu nie sú peniaze, aký máte plán? Čo sa s tým dá robiť, keď viac-menej asi vždy budete poslední v tom rebríčku, kam pôjdu mesiace v nasledujúcich rokoch.” M. GLVÁČ: “Som presvedčený o tom, že najprv musíme ukázať aj ministrovi financií, aj premiérovi, že vieme vystačiť s tým, čo máme v rezorte. Určite všetky procesy, ktoré sme naštartovali, smerujú k tomu, aby boli zefektívnené všetky procesy výberu a transparentných výberových konaní, a domnievam sa, že aj konštatácia premiéra na kontrolnom dni bola v tomto duchu pozitívna, že naozaj šetríme, kde sa dá, a budeme používať tieto finančné prostriedky na minimálne modernizáciu v takom objeme, v akom vieme poskytnúť, ale viem garantovať, že v budúcom roku určite príde k obmene vozidiel obrnených, ľahkých obrnených vozidiel. Potrebujeme naplniť všetky tie úlohy, ktoré máme vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, napríklad v rámci V4 je to battle group, kde sa musíme dostať aj k určitému technickému vybaveniu, a do roku 2016 dovybaviť naše pozemné sily, a to je naším cieľom, a budúci rok chceme naštartovať tento proces. Máme svoje predstavy, a od júna by to mohlo nejakým spôsobom aj pomôcť našim podnikom, ktoré sú v katastrofálnom stave, konkrétne VOP Trenčín v tomto prípade by mohol dostať zaujímavú zákazku, čím by sa udržala zamestnanosť v tomto podniku, a samozrejme tým pádom by aj pozemné sily dostali to, čo potrebujú. Takže jednými prostriedkami sme zachránili, alebo zabili dve muchy.” M. STRIŽINEC: “Dobre, a len mi tak napadlo, že či si nepodpílite pod sebou konár, keď teraz ukážete, že viete si vystačiť aj s tým málom, či vám potom vôbec niekto bude ochotný pridať.” M. GLVÁČ: “Som presvedčený o tom, že nie, pretože potrebujeme naozaj ďaleko viac. Pretože niektorá technika dožíva, a potrebujeme…” M. STRIŽINEC: “Čo je najakútnejšie?” M. GLVÁČ: “No určite lietadlá, aby sme vedeli plniť všetky medzinárodné záväzky, aby mohol fungovať systém NATINAC, ktorý sme sa zaviazali, že ho budeme plniť. Je to ochrana vzdušného priestoru. To je minimálne tá pohotovostná flotila.” M. STRIŽINEC: “To je záväzok smerom k NATO?” M. GLVÁČ: “Áno, sme podpísali zmluvu, a zabezpečujeme si to samostatne, rokujeme s českou stranou, že by sme to mohli robiť aj spoločne, čo by sa zase ušetrilo, že týždeň by sme držali my ochranu vzdušného priestoru nad Českom a Slovenskom, a týždeň zase Česká republika. Je tam ešte množstvo legislatívnych vecí, ale s ministrom VONDROM sme sa dohodli, že pokúsime sa ich prekonať. No, čo sa týka vzdušných síl, určite ešte vrtuľníky na tú leteckú pátraciu záchrannú službu, pretože v minulosti neboli k vrtuľníkom pristupované dostatočne obozretne a bola snaha dokonca zrušiť prešovská základňu, a pamätáme si tie vyhlásenia po ministrovi BAŠKOVI, keď nastúpil minister GALKO, zrušil zmluvu na modernizáciu desiatich bojových vrtuľníkov, a následne potom ale kúpil náhradné diely za prehnanú sumu na štyri vrtuľníky, ktoré mali byť letecká pátracia a záchranná služba, a dodnes to tam leží v sklade a nič sa s tým nerobí, pretože tá firma nemala od ruského partnera na to certifikát, a je tam množstvo ďalších problémov. Z tých pozemných síl určite potrebujeme tie ľahké bojové vozidlá a potrebujeme doplniť sklady tak, aby sme vedeli v prípade akéhokoľvek konfliktu vydržať boj určitý počet dní, naozaj doteraz a v posledných rokoch sa žilo z toho, čo tu bolo z minulosti, a nechcel by som prezradiť nejaké konkrétne čísla, aj v stave zásob nie je úplne na tom dobre.” M. STRIŽINEC: “Keď ste spomenuli tú prešovskú základňu, neušetrili by sa tým peniaze predsa len, že nebol by tam ten priestor na to, aby armáda ušetrila?” M. GLVÁČ: “Áno, dostávam túto otázku, ale musím vám povedať, že viete, najlepšie by sa ušetrilo, keby sa všetko zrušilo potom, ale naozaj to nejde len o to kúpiť dneska vrtuľníky, a vrtuľník sa nekupuje tak, že sa príde do obchodu, ale je to celá logistika. Celé zabezpečenie, celý… všetok personál, ktorý je vyškolený, a je na dobrej úrovni, a ak by náhodou niekedy prišla doba, že by boli finančné prostriedky, tak to naštartovanie tohto procesu je ďaleko drahšie a trvá niekoľko rokov. A sme sa zhodli aj s veliteľom vzdušných síl, aj s náčelníkom generálneho štábu, že toto by bolo naozaj veľká chyba, veľmi chybný krok zrušiť prešovskú leteckú… vrtuľníkovú základňu.” M. STRIŽINEC: “Môže teraz fungovať? Funguje v nejakom obmedzenom režime, alebo funguje absolútne normálne?” M. GLVÁČ: “Funguje absolútne normálne. Našli sme finančné prostriedky. Samozrejme potrebujeme modernizovať, a na to treba veľké finančné prostriedky, a momentálne na to nemáme, ale možno v horizonte dvoch, troch rokov by sa nám podarilo nájsť aj na toto prostriedky, a samozrejme snažíme sa jednať aj s možnými zahraničnými partnermi, pretože v rámci krajín NATO sú určité armády, ktoré majú vrtuľníky, a nejakým spôsobom sa ich chcú zbaviť, a za určitých okolností by ich vedeli poskytnúť, keby sa zase servisovali niekde u nich, takže je veľa možností, a je tu minimálne nádej, aby sme aj takouto formou mohli obnoviť a doplniť naše stavy.” M. STRIŽINEC: “Vy ste prišli do rezortu bez nejakých predošlých skúseností s touto témou. Čo vás tam najviac prekvapilo? Čo zažije človek, ktorý príde z ničoho nič na ministerstvo obrany?” M. GLVÁČ: “No, že všetko dlho trvá. Všetko dlho trvá. Keď pracoval som v súkromnej sfére, tak rozhodnem si, nesiem si za to plnú zodpovednosť, a je to také dynamickejšie. Toto všetko trvá dva- až trikrát toľko ako v súkromnej sfére, ale človek sa musí naučiť s tým žiť, a možno aspoň posunúť tie stojace vody, ale chcel som povedať, že rezort trošku trpel tým, že po odvolaní ministra GALKA ostal rezort vlastne neobsadený, alebo teda na mieste ministra bola zastupujúca ministerka, bola pani premiérka, a ja vám nemôžem povedať, že dnes som osemnásť hodín v práci a neviem si predstaviť, ako sa dal riadiť ten rezort z inej budovy. A keď sa mu človek venuje popri inej práci, takže nakopilo sa množstvo problémov, a museli sme ich riešiť v krátkom čase a…” M. STRIŽINEC: “Tak asi len predsa len to bolo logické riešenie vzhľadom na ten krátky čas, že by sa tam inštaloval nový minister, ktorý by sa takisto musel asi rozhliadať, čiže…” M. GLVÁČ: “Súhlasím s tým, ale rezort tým veľmi trpel, a naozaj, či už to bolo potom nevypísané niektoré verejné súťaže, či to boli niektoré rozhodnutia vzhľadom na podniky, ako VOP Nováky, ktoré sme našli naozaj týždeň pred krachom, problémy v LOT-ke Trenčín, problémy vo VOP-ke Trenčín, neriešený sociálny zákon, to boli problémy, ktoré sme museli rieši pomaly medzi dverami, ako sme prišli na ministerstvo. Niektoré problémy s výberovými konaniami na plyn, bola podpísaná zmluva, a neurobila sa verejná súťaž, pretože sa akosi zabudlo. Zdravotnícke naše zariadenia, tie rekreačné zariadenia, všetky sú v červených číslach, a toto je aj úloha pred nami, aby sme to vedeli do konca roka nejakým spôsobom posunúť ďalej, a prípadne pozlučovať, aby sa tam našla a bola tam lepšia efektivita, ako to bolo doteraz.” M. STRIŽINEC: “Skúste byť konkrétnejší, ako pozlučovať?” M. GLVÁČ: “Máme množstvo zariadení po celom Slovensku, či poviem Smrekovica, či poviem Šírava, a Tatry, Piešťany, všade je nejaký manažment, ktorý už za týchto šesť mesiacov, sme oklieštili, že na čele sú tam len jednočlenné predstavenstvá, na čele je vždy len predseda predstavenstva, ktorý je zároveň riaditeľ. Chceme vytvoriť takú našu jednu akciovú spoločnosť, kde by sme to dali dokopy, a samozrejme to, čo ozaj nepotrebujeme, a je v horšom stave, to by sme nejakým spôsobom ponúkli buď iným štátnym organizáciám, alebo predali, a následne by sme počkali na to, keď takýto krok urobí aj ministerstvo vnútra, urobili by sme jednu obranno-bezpečnostnú akciovú spoločnosť, kde by mohli vojaci, policajti chodiť sa rehabilitovať a rekreovať, a popri tom samozrejme by bol iba jeden manažment, a proste zase šetriaci prvok a zase sa šetrí, či už na platoch, alebo na obstarávaní, alebo na tej…” M. STRIŽINEC: “Máte to aj nejako predbežne vyčíslené, o akú sumu by išlo, alebo ešte je skoro na to?” M. GLVÁČ: “Je to skoro, ale ten minimálne na tých platoch, viete si to zrátať, že keď dnes ich máte, ja neviem, sedem predstavenstviev, tak 7 x plat x 12 mesiacov, a nejaké odmeny, k tomu nejaké auto, tak minimálne na tomto, ale zarážajúci je skôr ten stav, v akom sú, a plus tieto zariadenia potreba investícií do toho, ale budem jednať aj s ministrom práce pánom RICHTEROM, aby sme to ponúkli prípadne mimo sezóne dôchodcom za určitý malý symbolický poplatok, a aby sme aspoň takýmto spôsobom vedeli využiť tieto zariadenia. Nápadov je viac.” M. STRIŽINEC: “Keď budete raz odchádzať z funkcie, tak čo by ste chceli za sebou vidieť?” M. GLVÁČ: “No, ja by som chcel vidieť, aby vojaci mali čo najviac techniky, aby sme sa nemuseli hanbiť, v akom technickom stave stále sú naše Ozbrojené sily, pretože už som to veľakrát spomenul, som presvedčený o tom, a na každom kroku to počúvam na medzinárodnej scéne, naposledy od amerického generála a veliteľa špeciálnych misií, že naši vojaci sú perfektne pripravení, robia nám v zahraničí veľmi dobré meno, a je na nás, ktorí sme na príslušných rezortoch, teda ja na obrane, a možno minister financií, aby sme im vedeli zabezpečiť svojimi rozhodnutiami primeranú techniku, pretože budeme to potrebovať nielen na misiách a v rámci medzinárodného krízového manažmentu, ale možno aj v rámci krízových situácií na Slovensku.” M. STRIŽINEC: “Viete čo, premiéra som sa tu asi pred dvoma týždňami pýtal na stavbu novej centrály NATO v Bruseli, na ktorú posielame, myslím, dokopy 10 miliónov eur. Je to náš záväzok, aj sme si to vydiskutovali, a premiér povedal, že kedy to bolo na ňom, tak tam nepošle ani cent, ale čo by ste za tých 10 miliónov možno vedeli vy v rezorte spraviť?” M. GLVÁČ: “Tak, či budeme hovoriť o technike, budeme hovoriť o výstroji, no tak minimálne keď si povieme, že také ľahké bojové vozidlo by nás stálo okolo milión eur v takej tej priemernej kvalite, tak máme desať bojových vozidiel.” M. STRIŽINEC: “A to by bolo dosť, alebo tak akurát, alebo…?” M. GLVÁČ: “To je ešte málo. Potrebujeme tak po tridsať pásových, po tridsať kolesových, to je naším cieľom v tomto volebnom období. A myslím, že dosiahnuteľným cieľom, a chceme to urobiť tak, aby sme to od budúceho roka začali postupne odškrtávať, a aby sme sa na záver mohli na to pozrieť, tak že toto po nás zostalo.” M. STRIŽINEC: “A teraz máme nejaké staré?” M. GLVÁČ: “Áno, máme BVP1, BVP2. Tam pripravujeme takisto modernizáciu, pretože v slovenských podnikoch vyvinuli zaujímavú vežu, ktorá sa dá použiť na tieto BVP, na BVP2, a je to zase určitá náplň pre naše podniky, a vedeli by sme to na Slovensku montovať, a tým pádom by sme vedeli aj skvalitniť našu terajšiu techniku, takže v pozemných silách určite dôjde k obmene.” M. STRIŽINEC: “Už sme tu načrtli aj otázku spolupráce s Českou republikou. Dá sa prehlbovať nejako výraznejšie, alebo sme na začiatku tej cesty? Kam by to mohlo dospieť až?” M. GLVÁČ: “Samozrejme, a snažíme sa aj s pánom ministrom VONDROM a komunikujeme a konzultujeme aj oficiálne, aj neoficiálne všetky možné problémy. Chcel by som povedať na úvod toho len toľko, že Česi a Slováci od rozdelenia prešli určitú cestu, nejakým spôsobom sa uberali a tá cesta nebola vždy rovnaká, to znamená, v nejakom štádiu je aj výzbroj českej armády, českých Ozbrojených síl, a niekedy tá kompatibilita sa odstránila, alebo teda je menšia, ako by sme si predstavovali, to znamená, musíme hľadať prieniky, kde a ktoré materiály by sme vedeli spoločne obstarávať, a kde by sme mohli spolupracovať, ale na margo spolupráce by som chcel povedať, že teraz sme na spoločnej vláde podpísali dve dohody s Českou republikou, a pripravujeme ďalšiu. Vymieňame si nepotrebný materiál, letecké motory sme zamenili také, ktoré máme my po rozdelení, a ktoré majú oni, a my potrebujeme tie ich, takže tuná fungujeme na, naozaj, myslí si, na nadštandardnej… máme nadštandardnú spoluprácu. Uvažujeme o tom NATINAC-e, bavíme sa o spoločnom obstaraní radarov, ktoré potrebujeme a nám dosluhujú, kde by sme chceli vytvoriť jednotné radarové územie, tým pádom na tom ušetríme určite jeden, dva radary, pretože takto by sme museli pokrývať si prihraničné oblasti, a bol by presah týchto radarov, tým pádom keby sme to robili spoločne, tak jeden, dva, by sme ušetrili, podotýkam, tie radary stoja od 30 do 60 miliónov eur, jeden, takže tam ušetriť jeden radar, je to obrovský peniaze. A vy ste teraz hovorili o budove NATO, tak si predstavte, že jeden radar.” M. STRIŽINEC: “Jeden radar 60…” M. GLVÁČ: “Áno, ten kvalitný.” M. STRIŽINEC: “A potrebujeme ich koľko?” M. GLVÁČ: “Máme ich šesť.” M. STRIŽINEC: “Máme ich šesť.” M. GLVÁČ: “Máme ich šesť, ale aj týmto spojením s Českou republikou by sme sa dostali možno do nižších čísiel, ale zatiaľ to budeme riešiť tak, lebo tam tá situácia je havarijná, tak budeme upgrateovať tie, ktoré máme, zatiaľ nám to postačí aspoň na dva, tri roky, ale pripravuje sa teda expertná skupina spolu s českou armádou, kde by sme chceli v marci sa rozhodnúť, že akým smerom by sme išli.” M. STRIŽINEC: “Ono majú podobné problémy, že?” M. GLVÁČ: “Áno, áno.” M. STRIŽINEC: “Takisto to potrebujú modernizovať, čiže by sa to robilo úplne nanovo.” M. GLVÁČ: “Takisto.” M. STRIŽINEC: “No a o čom sa diskutuje v poslednom čase? GLVÁČ sa bojí Švejkov a chce návrat dobrovoľnej vojenskej služby. Tak poďme toto prediskutovať, to je zaujímavé. Vy ste boli na vojne, pán minister?” M. GLVÁČ: “Nie, bol som iba na Vojenskej katedre, skončil som Vojenskú katedru, na Právnickej fakulte, to znamená, som (…), jazdil som na BVP-éčku, skončil som ako čatár, absolvent, a potom som dostal modrú knižku, ako väčšina ministrov členských krajín NATO.” M. STRIŽINEC: “Je ich naozaj väčšina?” M. GLVÁČ: “Áno, áno, pán VONDRA ma informoval hneď druhý deň, keď som prišiel prvýkrát do Bruseli, tak, že “dúfam, že máte taky modrou” ako väčšina. Takže sme sa pobavili na tom, ale viete, dnes sa vojaci nepovolávajú, potrebujeme určité počty vojakov. Profesionálny vojak je aj drahá pracovná sila, pri riešení všetkých krízových situácií, a je množstvo ľudí, ktorí by mali záujem ísť a vyskúšať si, ako sa cvičí, chceli by získať určité spôsobilosti, veľa mladých ľudí… dostávam množstvo dotazov, otázok, nápadov.” M. STRIŽINEC: “Prečo ale potom teda nevstúpia do profesionálnej armády, keď by si chceli takéto veci…? Či už sa ich to netýka?” M. GLVÁČ: “No, dnes máme veľký pretlak, veľa žiadateľov, aj mladých ľudí, ktorí vstupujú do armády, ja by som nepovedal, že by sme mali nedostatok, ale hovorím, profesionálny vojak je drahá pracovná sila, a chceme, a teda je tu určitá skupina ľudí, ktorá by obetovala niečo, ako sa hovorí, na oltár vlasti, a absolvovala by dobrovoľnú základnú vojenskú službu, a teraz je na vojakoch, na náčelníkovi generálneho štábu, aby vykvantifikoval to presné, ten čas, ktorý by potrebovali na také základné vycvičenie, či by to bolo štyri týždne alebo osem týždňov, a ja budúci týždeň by som začal obiehať ministrov príslušných, a chcel by som ich získať pre určitú obetu v prospech tohto projektu, čo by sme vedeli tým ľuďom ponúknuť ako benefit. Ako benefit, pretože…” M. STRIŽINEC: “Čo prichádza do úvahy?” M. GLVÁČ: “je tam množstvo nápadov, ľahšie ich prijímať do Policajného zboru, môžme ich zvýhodniť nejakou (…) daňou, v ktorej by mohli rozhodnúť, kam sa použije. Môžme sa baviť o zvýhodnení pri prijímaní do štátnej a verejnej správy, tak to funguje napríklad vo Fínsku, že ten človek, ktorý ide pracovať do štátnej správy, musí absolvovať takúto základnú vojenskú službu.” M. STRIŽINEC: “Čiže to už nie je dobrovoľná.” M. GLVÁČ: “Takže už to nie je dobrovoľná, ale my by sme chceli, aby toto bol prvý krok, pretože dnes situácia je taká, že Ozbrojené sily nemajú vôbec prehľad o tom, v akom stave sa nachádzajú ľudia, ktorých by sme v rámci nejakého krízového stavu povolávali. Naozaj, dostaneme od starostov zoznam ľudí, nevieme povolanie, možno na nich je tak maximálne kontakt, nepoznáme ich zdravotnú stav, nevieme, ako by sme ich vedeli použiť. A pri tejto dobrovoľnej základnej vojenskej službe, alebo ako by sme ju nazvali, my máme minimálne prehľad o tom, ako je na tom zdravotne, aké sú jeho spôsobilosti, čo vie, že sme ho vycvičili, aké má povolanie, čo vie robiť, my ho vieme použiť.” M. STRIŽINEC: “A my potrebujeme ale takýchto ľudí v zálohe?” M. GLVÁČ: “Určite. Určite potrebujeme a bol by to prvý krok potom k vytvoreniu tzv. aktívnych záloh, za ktoré by boli finančné prostriedky, by poberali tzv. nejaký príplatok k svojmu zárobku, a boli by teda v pohotovosti pri riešení či už medzinárodných nejakých krízový situácií, domácich krízových situácií, pohroma, alebo keby sme ich potrebovali nasadiť pri… pri živelných pohromách, napríklad by boli ideálni.” M. STRIŽINEC: “Koľko takých ľudí by potom v tej zálohe, o ktorých vieme naisto, koľko ich takých potrebujeme?” M. GLVÁČ: “No ideálny stav by bolo, keby sme dostali do aktívnych záloh, nie teda… hovoríme o dvoch veciach, dobrovoľná vojenská služby a potom výsledok toho by mal byť v budúcnosti by mali by byť aktívne zálohy, tak po debatách s náčelníkom generálneho štábu by sme sa radi niekedy v budúcnosti dostali k vyrovnanému stavu medzi aktívnymi vojakmi a aktívnymi zálohami. To znamená, keď sa dnes bavíme okolo 12-tisíc ľudí, tak ideálny stav by bolo dopracovať sa k tomuto číslu” M. STRIŽINEC: “A koľko by to tomu človeku zabralo času, ten výcvik, tri mesiace?” M. GLVÁČ: “Ja si myslím, že by sme sa vedeli dostať a zvládnuť to za dva mesiace. Ten základný vojenský výcvik.” M. STRIŽINEC: “A to by, predpokladám, že by mal nejakú robotu (…) normálu, čiže potom by ho štát nejako ospravedlnil, že si išiel…” M. GLVÁČ: “Áno. No tak v prvom rade táto dobrovoľná základná vojenská služba by musela byť hlavne pre ľudí vo veku od 18 do 30 rokov. Pri tých mladších ročníkoch tak tam ešte…” M. STRIŽINEC: “Tam ten problém vlastne nie je.” M. GLVÁČ: “… nie sú zamestnaní, môžu to byť študenti, ale samozrejme, pri tých aktívnych zálohách, tak tam treba vymyslieť ten mechanizmus, ako nejakým spôsobom toho zamestnávateľa odškodniť.” M. STRIŽINEC: “Ďalšia veľká téma výsluhové dôchodky. Minulý týždeň ste sľúbili desať dní. Teraz, keď to rátam, tak čo je? Je ôsmy, siedmy deň?” M. GLVÁČ: “Áno, tento víkend máme záverečné stretnutie s pánom ministrom vnútra, kde by sme chceli už naozaj definitívne vybrať ten model, ktorý bude najvhodnejší. Veľmi do toho tlačím, pretože tá ekonomika nás núti urobiť tieto rozhodnutia, pretože ten dopad tohto špeciálneho osobitného účtu je 117 miliónov eur ročne. Zoberte si ten rozpočet 750 miliónov eur ministerstva obrany a Ozbrojených síl spolu, tak 117 miliónov eur je doplatok osobitného účtu. A stále sa platí viac a viac.” M. STRIŽINEC: “Ako by to potom malo teda vyzerať, po nej, nazvime to reforme?” M. GLVÁČ: “Tak, ja som to už niekoľkokrát spomínal, no cieľom je…” M. STRIŽINEC: “Cieľom je úplne eliminovať tú sumu, ktorú bude ministerstvo doplácať?” M. GLVÁČ: “Nie, to sa nedá. To sa nedá, pretože historicky máme viac dôchodcov ako aktívnych vojakov, ako tých, čo prispievajú do toho systému, ale cieľom je, aby tie nožnice sa neroztvárali viac a viac, aby to nebolo z roka na rok vyššie číslo. Za posledné dva roky to narástlo o 20 miliónov eur, takže zastabilizovanie tejto sumy. A tými ostatnými nástrojmi dostať sa do toho, aby tá suma sa postupne znižovala, z tých 117. Vieme, len pri tomto návrhu, ktorý je na verejnosti, tak vieme, túto sumu znížiť asi o 25 miliónov eur, čo je zase významná suma.” M. STRIŽINEC: “Povedzme si teda, máte ten prvý variant. A ten druhý teda ešte neprezradíte?” M. GLVÁČ: “Ten si dovolím si ešte nechať pre seba.” M. STRIŽINEC: “To je ešte tá porada s ministrom vnútra.” M. GLVÁČ: “Áno.” M. STRIŽINEC: “Pán minister, sme menovci…” M. GLVÁČ: “Áno.” M. STRIŽINEC: “Vás sa tiež stále pýtajú, že či prídete na bielom koni v nedeľu?” M. GLVÁČ: “Každoročne a vždy odpoviem: vo vyšších horských polohách. Tak tento rok, myslím, že sme prišli skôr ešte, asi pred dvoma týždňami napadol prvý sniežik, takže máme asi úlohu splnenú.” M. STRIŽINEC: “Nám dajú pokoj túto nedeľu. Ďakujem vám za debatu.” M. GLVÁČ: “Pekný večer. Všetko dobré.” M. STRIŽINEC: “Pri ďalšej Debate sa uvidíme znova o týždeň v rovnakom čase v stredu o 21.30. Pekný večer a dovidenia.” STORIN
|
Vážené kolegyne a vážení kolegovia,
v prílohe tejto správy je pripojený dokument – „Podnet na Generálnu prokuratúru SR vo veci zastavenej valorizácie výsluhových a invalidných výsluhových dôchodkov“, v plnom znení.
S týmto podnetom, ktorý na základe rozhodnutia ÚR ZVSR a po dohode s Asociáciou policajtov vo výslužbe spracovala Advokátska kancelária JUDr. Július Jánošík, sa aktuálne zaoberá Generálna prokuratúra SR, čo môžeme potvrdiť po rokovaní s námestníkom GP pánom JUDr. Ctiborom Košťálom.
So znepokojením sledujeme postup MO SR a MV SR pri príprave novelizácie zákona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a v ňom neustále sa meniace podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Poslednú „variantu návrhu novely“ taktiež pripájame.
Zaráža nás, okrem iného aj napríklad fakt , že z výsluhovej dávky budeme odvádzať percentá, tzv. stabilizačný odvod späť na osobitný účet a pritom sa zvyšuje horná hranica výsluhového dôchodku zo 60 na 65 % základu zisťovaného pre jeho výpočet. Vyplýva z toho, že výsluhoví dôchodcovia sa budú v rámci stabilizačného odvodu skladať na vyššie dôchodky teraz slúžiacim vojakom a policajtom? V rámci stabilizácie nášho osobitného účtu, z ktorého boli v nedávnej minulosti vždy ku koncu fiškálneho roka odvádzané na základe zákona o štátnom rozpočte, do štátnej kasy všetky prebytky, a boli to veľmi vysoké finančné čiastky, sa nám zdá takéto zvýšenie hornej hranice výsluhy na 65 % skutočne nesystémovým opatrením (pre koho to bude?).
Spoločne s APVV sme pripravení ďalej rokovať s podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR p. Kaliňákom o obsahu pripravovanej novely, ktorá samozrejme nie je predmetom tohto podania na Ústavný súd.
Touto cestou vyslovujem poďakovanie všetkým našim členom ZV SR, ako aj nečlenom, – profesionálnym vojakom a poberateľom výsluhových dôchodkov -, za skutočne vysokú aktivitu, profesionálne a hodnotné podnety, pripomienky a rôzne informácie, ktoré nám veľmi pomohli pri našej argumentácii ako pri spracovávaní podnetu na GP, tak pri rokovaniach s MO SR, NGŠ, ministrom vnútra a pracovníkmi MV o pripravovanej novele zákona 328/2002 Z.z.
S úctou
Ing. Michal Bohunický – prezident Zväzu vojakov SR
GENPRO~1 – prijatie podnetu GP z 9.10.2012
Podnet na GP SR z 28.9.12.PDF – podané advokátskou kanceláriou zo dňa 28.9.2012
(Návrh zákona 328) – upravená dňa 10.10.2012
XIV. KONFERENCIA VOJENSKÝCH ZVÄZOV
PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV
ŠTÁTOV VIŠEGRÁDSKEJ SKUPINY
P R E H L Á S E N I E
Vojenské zväzy profesionálnych vojakov štátov Višegrádskej skupiny uvedomujúc si potrebu vzájomnej podpory vyjadrili vôľu rozvíjať spoločnú spoluprácu a na záver svojej XIV. Konferencie konanej v dňoch 9. až 11. októbra 2012 v Komornom Hrádku prijali toto Prehlásenie.
Vojenské zväzy týchto štátov, teda Honvédszakszervezet, Konwent Dziekanów Korpusu Oficerów Zawodowych, Zväz vojakov Slovenskej republiky a Svaz vojáků z povolání Armády České republiky vyjadrujú pripravenosť naďalej spoločne spolupracovať pri naplňovaní svojho poslania vo svojich krajinách.
Úlohou týchto zväzov profesionálnych vojakov ostáva vedenie dialógu s velením Ozbrojených síl a s príslušnými vládnymi úradmi v rámci ich kompetencií a podávanie návrhov pre zefektívnenie výkonu služby a pre zlepšenie pracovných podmienok vojenských profesionálov. Toto znamená okrem iného aj zlepšenie sociálnych podmienok ich rodín a starostlivosť o ich potreby v dôchodku. Radi by sme jednomyseľne chceli zdôrazniť, že vojenské osoby potrebujú ochranu svojich práv. Musí byť podstatné aby tí, ktorí sa venujú vojenskej službe sa zamerali na plnenie svojho poslania, ale pritom musia mať zodpovedajúce pracovné a životné podmienky.
Všetky organizácie reagujú na transformačné a reorganizačné stratégie, ktorými Ozbrojené sily Maďarska, Poľska, Slovenska a Českej republiky prechádzajú a súčasne riešia dôsledky paralelných procesov, ktoré z realizácie týchto stratégii vplývajú.
Maďarská vojenská odborová organizácia informovala prítomných o dobrej spoluprácii s ostatnými partnerskými organizáciami v Maďarsku a tiež o počte svojho členstva. Viac ako 50% vojenských profesionálov je organizovaných vo vojenských odboroch. Organizácia je schopná vykonávať dostatočnú ochranu všetkých vojenských osôb. Účastníci konferencie boli spokojní s tým, že sa Poľský Konwent zúčastňuje na zákonodarnom procese, resp. na tvorbe vojenských dokumentov.
Účastníci Konferencie sú toho názoru, že odborové zväzy zastupujúce vojakov sú najlepšou organizáciou pre ochranu ich práv. Bohužiaľ neexistujú v Slovenskej a Českej republike.
Účastníci Konferencie sa budú snažiť zamerať svoju pozornosť na problémy vojenských dôchodcov v každej krajine Višegrádskej skupiny. Pokiaľ sa ich sociálne alebo dôchodkové podmienky zhoršia, organizácie vojenských profesionálov sú schopné im pomôcť aj v rámci zákonov Európskej Únie.
Sme presvedčení, že vzájomná výmena skúseností a znalostí vytvára základ pre dosiahnutie budúcich cieľov u všetkých účastníkov Konferencie. Preto by sme radi pokračovali v našej spolupráci aj v budúcnosti.
Budúce XV. Konferencia Zväzov profesionálnych vojakov Vyšehradskej skupiny sa bude konať pod predsedníctvom Poľského Konwentu.
Toto Prehlásenie je formulované v českom a v anglickom jazyku a obidve verzie sú identické. Prehlásenie je vyhotovené v štyroch výtlačkoch, po jednom výtlačku pre každú delegáciu zúčastnených zväzov.
Komorný Hrádok 10. októbra 2012
Honvédszakszervezet
Pplk. János CZÖVEK
Konwent Dziekanów Korpusu Oficerów Zawodovych
Plk. Marian BABUŚKA
Zväz vojakov Slovenskej republiky
Plk. gšt. Ing. Michal BOHUNICKÝ
Svaz vojáků z povolání Armády České republiky
Pplk. Ing. Roman DOBA
Podnety a návrhy na stabilizáciu osobitných účtov
Vážený pán minister vnútra SR a minister obrany SR,
na zabezpečenie stabilizácie osobitných účtov navrhujem Vám vykonať nasledujúce opatrenia:
1. Pre valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia v § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov stanoviť rovnaké, identické podmienky, kritériá a zásady ako sú ustanovené v § 82 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Týmto navrhovaným opatrením sa odstránia nerovnaké podmienky valorizácie dôchodkových dávok a dávok výsluhového zabezpečenia.
2. Podľa ustanovení § 95 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ods.2 „Prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa do 45 dní po uplynutí rozpočtového roka odvádzajú do štátneho rozpočtu…“ čo sa realizovalo až do 31.12.2007. Uvedené ustanovenie bolo zrušené zákonom č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008. Napríklad Ministerstvo vnútra SR do roku 2007 z osobitného účtu odviedlo 4 154 754 144,54 Sk, čo predstavovalo 137 912 572,05 Eur do štátneho rozpočtu. Zatiaľ na dávkach štátom bolo poskytnutých 1 269 774 885,39 Sk, čo predstavovalo 42 148 804,87 Eur. Štát v súčasnosti osobitnému účtu MV SR dlhuje 2 884 979 259,15 Sk, 95 763 767,18 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neodvádzania prebytkov z osobitného účtu MV SR by neboli potrebné dotácie od štátu ešte niekoľko rokov. Obdobná situácia bola aj na ostatných osobitných účtoch. Pritom je treba jasne jednoznačne povedať, zdôrazniť, že odvádzať prebytky zo súkromných odvedených peňazí od policajtov, vojakov, ZVJS, SIS, colníkov, hasičov a horských záchranárov z osobitných účtov do štátneho rozpočtu bolo protiprávne. Defacto išlo o odcudzenie súkromných odvedených peňazí štátom. Takto protiprávne odvedené súkromné peniaze (vrátane odvedených peňazí po zosnulých) v súlade s príslušnými zákonmi je štát povinný vrátiť ich majiteľom na osobitné účty. Navrhujem, aby minister vnútra a minister obrany legislatívne zabezpečili prevedenie štátom odcudzených súkromných prebytkov z osobitných účtov do roku 2007 do štátneho rozpočtu späť na osobitné účty. Toto je jeden z dôvodov prečo v súčasnosti je potrebné dotovať osobitné účty.
3. Odchodné a úmrtné pre vojakov, policajtov, ZVJS, SIS, NBÚ, colníkov, hasičov a horských záchranárov vyplácať z rozpočtu príslušných ministerstiev a nie z osobitných účtov.
4. Zvýšenie doby nároku na výsluhový dôchodok policajtov, profesionálny vojakov, ZVJS, SIS, NBÚ, colníkov, hasičov a horských záchranárov ak odo dňa skončenia služobného pomeru bude mať odslúžených najmenej 25 rokov. Pokiaľ si budú dobre plniť svoje služobné povinnosti a nedopustia sa trestného činu budú môcť v služobnom pomere zotrvať najmenej do doby odslúžených 25 rokov.
5. Policajti, profesionálny vojaci, ZVJS, SIS, NBÚ, colníci, hasiči a horskí záchranári podľa svojho fyzického a zdravotného stavu budú môcť slúžiť do dosiahnutia dôchodkového veku 55 rokov.
6. Pracujúci výsluhoví dôchodcovia odvody na starobné poistenie odvádzajú do Sociálnej poisťovni. Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ods. 1 „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek“. Pritom je potrebné zdôrazniť, že 70-75 % pracujúcich výsluhových dôchodcov odpracuje menej ako 15 rokov, čím nesplnia podmienky na priznanie starobného dôchodku. Ich odvedené odvody na starobné poistenie zostanú v Sociálnej poisťovni a nie v osobitnom systéme, z ktorého poberajú výsluhový dôchodok, čím Sociálnu poisťovňu defacto na úkor osobitného účtu vlastne dotujú a sponzorujú. Táto skutočnosť diskriminuje pracujúcich výsluhových dôchodcov. Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby pracujúci výsluhoví dôchodcovia odvody na starobné poistenie naďalej odvádzali na osobitné účty. Po odpracovaní najmenej 15 rokov a odvedení odvodov na starobné poistenie na osobitné účty po dosiahnutí dôchodkového veku by sa im táto skutočnosť rovnakým spôsobom ako to majú pracujúci občania prejavila vo zvýšení ich výsluhového dôchodku. Realizáciou tohto opatrenia by nebol súbeh poberania výsluhového a starobného dôchodku. Ak budú výsluhoví dôchodcovia po dosiahnutí dôchodkového veku a po splnení nároku na starobný dôchodok naďalej pracovať, táto skutočnosť by sa im rovnakým spôsobom ako to majú pracujúci starobní dôchodcovia prejavila na zvýšení ich výsluhového dôchodku. Za každých odpracovaných 30 dní by sa im výsluhový dôchodok zvýšil o 0,5 % z ich vypočítaného nároku na starobný dôchodok. Týmto navrhovaným spôsobom by odvedené odvody na starobné poistenie zostali na osobitných účtoch a napomohli by k ich stabilizácii.
7. Podľa § 81 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ods. 1 „Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, vypláca sa dôchodková dávka ktorej suma je vyššia…“. Pracujúci výsluhový dôchodca odvádza odvody na invalidné poistenie do Sociálnej poisťovne. Výsluhový dôchodok bude vždy vyšší ako invalidný dôchodok. Z tohto dôvodu navrhujem, aby odvody na invalidné poistenie pracujúci výsluhoví dôchodcovia odvádzali na osobitný účet a nie do Sociálnej poisťovni. Pracujúci výsluhoví dôchodcovia týmto sponzorujú, dotujú Sociálnu poisťovňu. Toto navrhované opatrenie napomôže k stabilizácii osobitných účtov.
8. Do vzniku osobitných účtov, to je do roku 1998 pracujúci vojaci, policajti, ZVJS, SIS, NBÚ, colníci, hasiči a horskí záchranári odvody zo svojich platov na starobné poistenie odvádzali do Sociálnej poisťovni, ktorá tieto súkromne odvedené peniaze nevrátila, nepreviedla na osobitné účty, čím defacto odcudzila súkromne vyzbierané peniaze. Z toho vyplýva, že všetci výsluhoví dôchodcovia ktorí do roku 1998 odišli na výsluhový dôchodok všetky odvody na starobné poistenie odviedli len do Sociálnej poisťovni. Na osobitný účet, z ktorého poberajú výsluhový dôchodok neodviedli ani cent. Výsluhoví dôchodcovia ktorí odišli do výsluhového dôchodku po roku 1998 do tejto doby odvody na starobné poistenie odvádzali do Sociálnej poisťovne a po roku 1998 odvody odvádzali na osobitný účet. Len časť svojich odvodov odviedli na osobitný účet, ktorý im vypláca výsluhové dôchodky. V súčasnosti existuje len málo výsluhových dôchodcov, ktorí po celu dobu služby odvádzali odvody na starobné poistenie do osobitného dôchodkového systému. Toto sú rozhodujúce dôvody prečo je v súčasnosti potrebné dotovať osobitný dôchodkový systém. Z týchto dôvodu by asi pravdepodobne odvedené finančné prostriedky postačovali na valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia. Prípadne by len v minimálnej miere na prechodné obdobie museli byť dotované. Z týchto dôvodov je potrebné legislatívne zabezpečiť prevedenie všetkých odvedených peňazí na starobné poistenie (vrátane po zosnulých) na osobitné účty. Toto navrhované legislatívne opatrenie rozhodujúcim spôsobom zabezpečí stabilizáciu osobitných účtov, ktoré potom do budúcna asi nebude potrebné už dotovať zo štátneho rozpočtu.
9. Na základe navrhovanej legislatívnej úpravy, doplnenia § 39a do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ods. 1 Výsluhový dôchodok podlieha stabilizačnému odvodu vo výške 10 % ak jeho poberateľ nedosiahol vek 62. Táto navrhovaná legislatívna úprava je diskriminačná z dôvodu, že takáto právna úprava sa nenavrhuje v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pre poberateľov dôchodkových dávok. Týmto by došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 listiny základných práv a slobôd. Dodávam, že dôchodkový vek vojakov, policajtov je 55 rokov.
10. Pracujúci výsluhoví dôchodcovia odvody na zdravotné a nemocenské poistenie odvádzajú do Sociálnej (zdravotnej) poisťovni. Navrhujem, aby náklady na zrealizovanú kúpeľnú starostlivosť boli odoslané zdravotnej poisťovni k refundácii. Týmto opatrením dôjde šetreniu finančných prostriedkov na osobitných účtoch.
Som presvedčený, že zrealizovanie niektorých z uvedených návrhov napomôže k stabilizácii osobitných účtov. Za ich realizáciu Vám vopred veľmi pekne ďakujem.
S pozdravom
pplk. v. v. Dr. Milan Kolen
V Poprade, 9. októbra 2012
Na vedomie:
1. JUDr. Martin Glváč, minister obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava
2. Zväz vojakov SR, Hviezdoslavova 16, 911 01 Trenčín
3. Odborový zväz polície SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
4. Kancelária prezidenta SR, Hodžovo námestie 1, P.O.Box 128, 810 00 Bratislava
5. Kancelária verejného ochrancu práv, JUDr. Jana Dubovcová, P.O.Box 1, 820 04 Bratislava
ZÁSADNÁ POZNÁMKA:
Na Portály právnych predpisov MS SR k pripomienkovaniu zákona č. 595/2003 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. nesúhlasné stanovisko vyjadrili MV SR, MO SR, ZV SR a ďalších podaných 131 pripomienok, z toho 54 ZÁSADNÝCH. Z počtu zásadných pripomienok nám naklonených subjektov vzišlo úctyhodné číslo: MO SR (5), KOZ SR(5), ZVJS(3), MV SR(1), ZVSR(2), VEREJNOSŤ (2), NBÚ(1), GP(1), SIS(1).
Generálna prokuratúra SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. k navrhovanej 19 % dani vyberanej zrážkou uviedla:
I.„k zdaneniu už priznaných VD by došlo k zásahu k už nadobudnutému právu na výplatu VD v priznanej výške, t.j. predmetný návrh by pôsobil spätne, odnímal by, príp obmedzoval riadne nadobudnuté právo, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť, prip. zhoršovať. Uvedeným návrhom by bol narušený princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia ustanovení právnych predpisov, pričom zákaz retroaktivity právnych noriem patrí k definujúcim znakom právneho štátu čl. 1 Ústavy SR“.
II. „VD vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sú dávkou sociálneho zabezpečenia a ich zdanenie by predstavovalo znevýhodnenie voči poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia podľa zákona č, 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V predmetnom návrhu sa totiž nenavrhuje zdaňovanie žiadnych iných dôchodkov (invalidné, starobné) napriek tomu, že aj ich poberatelia môžu popri ich poberaní pracovať. Uvedené ustanovenie má voči poberateľom VD diskriminačný charakter, pretože nerešpektuje čl. 12 Ústavy SR a ani zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzaní v oblasti sociálneho zabezpečenia“.
Na portály právnych predpisov MS SR k pripomienkovaniu nesúhlasné stanovisko okrem ZV SR a ďalších zaslali
Generálna prokuratúra SR k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov k navrhovanému 10 % stabilizačnému odvodu uviedla:
- § 39a 10 % stabilizačný odvod.
„ Bod 47 je potrebné vypustiť. Navrhované znenie odníma časť nadobudnutých práv, pôsobí retroaktívne a zavádza nerovnosť poberateľov rôznych dôchodkov aj rovnakého dôchodku v rôznom čase, čo okrem nesúladu popísaného v bodoch 5 a 6 týchto pripomienok v nesúlade aj s ustanovením čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
- § 68 valorizácia VD.
„ Bod 61 je potrebné zmeniť tak, aby poberatelia VD neboli diskriminovaní ani uprednostňovaní v porovnaní s poberateľmi ostatných dôchodkov, teda, aby sa valorizácia ich dôchodkov odvíjala od rovnakého objektívneho kritéria, ako u ostatných dôchodcov, napríklad v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR, ako je to v súčasnosti. Niet rozumného dôvodu, založeného na princípoch zásluhovosti a solidarity, na ktorých je založený dôchodkový systém, pre ktorý ba sa mali VD bývalých príslušníkov jednotlivých ozbrojených zložiek odvíjať od vývoja platov v jednotlivých zložkách. Takýto postup je čisto účtovníckou kalkuláciou, vychádzajúcou zo súvahy príjmov a výdavkov na osobitných účtoch rezortov a služby, ktoré vyplácajú dávky sociálneho zabezpečenia policajtom a vojakom“.
MPSVR SR uvádza:
- § 68 valorizácia VD. „Bod 61 Zásadne žiadam, aby zvyšovanie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia bolo závislé od rastu spotrebiteľských cien, rovnako ako bude upravené zvyšovanie dôchodkov v systéme sociálneho poistenia od 1. januára 2013“.
MF SR uviedlo:
- § 68 valorizácia VD. „Všeobecne. Navrhovaný spôsob valorizácie VD je komplikovaný a ekonomicky neopodstatnený. Cieľom valorizácie dôchodkov je zachovanie kúpnej sily poberateľov, a preto je potrebné VD valorizovať o rast tzv. dôchodcovskej inflácie, čiže rovnako ako budú valorizované dôchodky v Sociálnej poisťovni“.
Týmto žiadam výsluhových dôchodcov, aby Podnety, návrhy na stabilizáciu osobitných účtov ďalej rozšírili, doplnili o svoje konkrétne návrhy a doporučeným listom, emailom zaslali ministrovi vnútra a obrany SR.
KDE SÚ NAŠE VKLADY DO SOCIÁLNEJ POISŤOVNE ?
Že chýbajú peniaze v systéme a treba zmeny !!! Naše prachy odchádzali do štátneho rozpočtu !!!
Počas existencie osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov až do 31. decembra 2007 bolo uzákonené pravidlo (§ 95 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.), že prebytky osobitného účtu sa po uplynutí každého kalendárneho roka odvádzali do štátneho rozpočtu.
Uvedené ustanovenie bolo zrušené zákonom č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008.
Na základe tohto ustanovenia Ministerstvo vnútra SR v rokoch 1995 až 2007
- odviedlo 4 miliardy 154milionov 754 145,54 Sk (137.912.572,05 €),
- zatiaľ čo na dotáciách bolo poskytnutých 1.269.774.895,39 Sk (42.148.804,87 €).
Z uvedeného vyplýva, že v prípade neodvádzania prebytkov osobitného účtu by neboli potrebné dotácie ešte niekoľko rokov.
Tu je dôkaz: /treba si nastaviť na stránke konsolidované znenie zákona na rok 2007/
§ 95
(1) Výdavkami osobitného účtu sú výdavky na
a) dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky podľa § 101,
b) prevody poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne,
c) zabezpečenie povinnosti zaslať platcovi dávky sociálneho zabezpečenia, dávky sociálneho zabezpečenia odovzdané príslušníkom Slovenskej informačnej služby alebo profesionálnym vojakom Vojenského spravodajstva podľa § 63 ods. 2,
d) trovy, ktoré súvisia s výkonom posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia,
e) poistné na zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu,39aa)
f) úhradu nákladov na zdravotné výkony.
(2) Prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu do 45 dní po skončení rozpočtového roka znížené o sumu úhrad dávok výsluhového zabezpečenia a dávok dôchodkového poistenia splatných v januári nasledujúceho kalendárneho roka. Prebytkom sa rozumie rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu.
A to nehovorím o včlenení prosperujúcej Spoločnej zdravotnej do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (v mínuse)!
A že kde sú peniaze!!
Ján Ivan
BOL PODANÝ PODNET NA PODANIE NA ÚSTAVNÝ SÚD
ÚR Zväzu vojakov SR aj teraz po 3 mesiacoch od nadobudnutia platnosti novely zákona č. 328/2002 Z.z., ktorú poslanci NR SR prilepili k zákonu o zdravotníctve, môže konštatovať, že úsilie našich členov organizovaných v Zväze vojakov SR ostáva aj naďalej silné, a ako diskriminovaná skupina občanov i naďalej sa budeme usilovať o nápravu orušenia našich základných práv v sociálnom zabezpečení.
Stále zdôrazňujeme, že ide nám len o odstránenie protiprávneho stavu, ktorý je v rozpore nielen s našou ústavou ale aj s viacerými medzinárodnými dokumentmi, ktoré Slovenská republika je povinná plniť.
Po celú dobu sme sa zaoberali aj dôležitou otázkou – či za naše právo na úctu a pochopenie sme pripravení bojovať všetkými legálnymi prostriedkami, nech to finančne stojí čo to stojí, alebo to ponecháme svojmu osudu, nespravodlivosti a budeme čakať až veci pochopia aj davy, masy, ľudia, ktorých časť v ostatnom období negatívne ovplyvnená niektorými mediálnymi prostriedkami sa postavila proti nám. Uspeli sme aj v petičnom snažení, ktoré splnilo svoj cieľ a zjednotilo nielen nás ale aj úsilie ostatných našich priaznivcov bojovať za spravodlivú vec. Podarilo sa nám zozbierať finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s konaním na Ústavnom súde Slovenskej republiky a vybrať advokátsku kanceláriu. V našom úsilí budeme pokračovať ďalej, budeme aj naďalej získavať našich priaznivcov a požiadame o pomoc organizácie podobného zamerania ako je naša na získanie podpory.
Výsluhové náležitosti, ktoré súvisia zo zánikom služobného pomeru vojakov a policajtov zabezpečujú im určité minimálne sociálne istoty za dobu služby štátu, a to s prihliadnutím k psychickej a fyzickej náročnosti tohto zamestnania, potenciálnemu ohrozeniu života v príprave na požadovanú činnosť, konanie služby v rôznych miestach podľa potreby štátu, bez ohľadu na vplyv na rodinný život a na stratu civilnej profesie.
Táto naša služba štátu bola spojená s radou obmedzení a povinností a vystaveniu sa nebezpečenstvu ohrozenia života, ktoré v civilnom sektore neexistujú. Tieto skutočnosti nie sú zohľadnené v ohodnotení našej činnosti, ba naopak, skôr sú preferované tie zamestnania v ktorých náročnosť a nebezpečenstvo práce je omnoho nižšia ako u ozbrojených zložiek v našej armáde. Vznikom služobného pomeru dochádza k uzatvoreniu právneho vzťahu medzi štátom a fyzickou osobou. Z tohto právneho vzťahu vzniká štátu presne špecifikovaná povinnosť a fyzickej osobe /občanovi/ nárok. Uvedenou právnou úpravou výsluhových dôchodkov toto bolo hrubo porušené.
Takýmto prístupom štát nie len že diskriminuje nás výsluhových dôchodcov oproti ostatným dôchodcom, ale naviac príslušníci vyššie uvedených zložiek nemajú do budúcnosti žiadnu istotu, že štát bude plniť svoje záväzky voči nim vzniknuté. To sa môže v budúcnosti negatívne prejaviť na zodpovednom plnení úloh ozbrojenými zložkami štátu.
Dôvodom tohto postupu štátu nemôže byť nič iné ako čistý populizmus a skutočnosť, že vedenie rezortov MO a MV si nesprávne vyhodnotilo situáciu dúfajúc, že táto skupina dôchodcov, zvyknutá rešpektovať a plniť rozkazy a nariadenia bez diskusie, si nebude nárokovať obranu svojich práv.
Tu urobili ministri obrany a vnútra hlavnú a zásadnú chybu, ktorú prehĺbili výhovorkami a zvaľovaním viny za nevalorizovanie našich dôchodkov na niektorých poslancov a parlament, čím maximálne utrpela ich autorita v spoločnosti aj u ich podriadených rezortoch. Ani v súčasnosti nenachádzajú dostatok odvahy postaviť sa pred výsluhových dôchodcov a povedať: prepáčte, zmeníme to!
Naopak, zneužívajú sa aj také významné udalosti ako je slávnosť Dňa ozbrojených síl, ukončením slávnostného prejavu vetou: „…najväčší problém mi robia výsluhový dôchodcovia“. Považujeme to za vhodné pre návrh na odvolanie p. ministra, nech to myslel akokoľvek, nás urazil.
Za doterajší postupu voči nám si aj my dovoľujeme použiť vetu z novín: „Ako ťažký alkoholik nedokáže prestať piť, kým je v dome kvapka alkoholu, zlá vláda sa nedokáže udržať, kým niekde vidí peniaze“ a dodať: “Bez ohľadu na zákony a právo”.
Aj z uvedeného dôvodu sa spojili ZVSR a APVV a spoločne sme postupovali a budeme postupovať v riešení tohto a iných problémov pri sociálnom zabezpečení silových rezortov. Sme aj naďalej prístupní sociálnemu dialogu s odborníkmi.
Podanie http://www.zvazvojakov.sk/wp-content/uploads/2012/09/Podanie.pdf
