Archív pre 8. August 2012

 

 

Vážená vojenská verejnosť, kolegovia,  priatelia a známi.

 

Dňa 8. augusta 2012 naposledy vydýchol náš kolega, priateľ a brat v zbrani mjr. v.v. Peter TOMISKIN vo veku 59 rokov.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude dňa 10. augusta 2012 o 12,30 na novom cintoríne v Kežmarku.

Česť jeho pamiatke.

                                   Občianske združenie Javorina KVD Kežmarok

 

 

Pietní pochod Dolní Vilémovice 20.10.2012

Pořádá obec Dolní Vilémovice společně s Československou obcí legionářskou jednota Vysočina.

Partneři pochodu: Svaz válečných veteránů, Český svaz bojovníků za svobodu, Rota Aktivních záloh plk. Jana Kubiše, obec Kramolín, město Hrotovice, obec Myslibořice, Krajské vojenské velitelství JIhlava.

 

Historické souvislosti :

Dolní Vilémovice jsou vesnicí  v Třebíčském okrese kolem které kráčely válečné dějiny více než kolem ostatních obcí, obyvatelé Vysočiny byli stejně jako jejich kraj tvrdí a nezlomní, a proto se i v dobách národní poroby hrdě vzepřeli okupantům. Náš pochod mapuje několik významných míst z těchto krutých válečných let.

Dne 24.10.1942 se nacistický režim rozhodl zúčtovat s občany protektorátu, vězněnými v koncentračním táboře Mauthausen,  kteří byli zatčeni v souvislosti s atentátem na Zastupujícího říšského protektora  Reinharda Heydricha. Jednalo se o 254 osob, kteří byli nejen aktivně zapojeni do odboje, ale třeba také jen byli pouhými příbuznými samotných atentátníků. Popravena zde byla i téměř celá rodina Jana Kubiše, rodáka z Dolních Vilémovic.

V noci ze 4. na 5. května 1944 byla v blízkosti obce Kramolín vysazena paradesantní skupina SPELTER, jednalo se o 4 výsadkáře vycvičené ve Velké Británii se Zpravodajskými a organizačními úkoly v oblasti jižní části Českomoravské vysočiny. Velitelem výsadku byl štb.kpt. Břetislav Chrastina, zástupcem velitele rtn. Jaroslav Kotásek a rtn. Rudolf Novotný se spojařem  čet. Janem Vavrdou. Úkoly skupiny se i přes velké obtíže a ztráty povedlo splnit.

Dne 16.6.1944 se skupině více než 400 ozbrojených mužů povedlo obklíčit 3 členy výsadku SULPHUR, ( velitel se již dříve od skupiny oddělil ,)  skrývajících se poblíž hájenky Ostrý hajného Vitouše v katastru obce Myslibořice. Parašutisté se rozhodli probít a v nastalé přestřelce padl rotný Jaroslav Kotásek. Na místě jeho hrdinné smrti byl postaven pomník. V obci Myslibořice jsou na rodných domech umístěny desky dalších spolupracovníku skupiny SPELTER,Vladislavu Fialovi a rodiny Papulovi -  Augustýn, Ladislav, Marie a Miluška, všichni byli popraveni  27.9.1944 v Mauthausenu.

Kapitulace již byla podepsána, ale 8.5.1945 stále ještě umírali. Rudá armáda postupovala vpřed a před ní se hrnula na západ masa německé armády, sovětské bombardéry rozsévaly v nastalém chaosu svými bombami krutou smrt. Z výšky letadel se uniforma těžko rozeznává a k tragickému omylu došlo i v našem kraji,  8.5.1945 se kolem poledne  shromáždili na náměstí v městečku Hrotovice téměř všichni občané k vítání svých osvoboditelů, vojáků Rudé armády. Sovětský letec z výšky viděl pouze shluk vojáků a techniky, a proto začal bombardovat. Tento omyl měl na svědomí  114 místních obyvatel a 34 vojáků Rudé armády, ještě více bylo zraněných a zmrzačených.

V místech našeho pochodu by jsme v každé obci přes kterou půjdeme našli spolupracovníky odboje a statečné lidi, kteří se nebáli nasazovat vlastní život v boji proti okupantům, jednou z těchto malých obcí jsou také Račice, zde na návsi je umístěn pomník Josefu Urbánkovi a jeho matce Karolíně Urbánkové, kteří byli za svoji pomoc výsadkové skupině SPELTER popraveni dne 27.9.1944 v koncentračním táboře Mauthausen.

Propozice pochodu:

Po presentaci účastníků se uskuteční nástup,  pietní akt a poté hromadný start. Pochod proběhne na trase spojující body dle historických souvislostí ( viz. mapka ).Pochod je realizován jako pietní, takže čas absolvování není rozhodující a nebude měřen.  Celková délka trasy je při chůzi pouze po nejkratší možné trase cca 40 km. Na jednotlivých historických bodech se budou nacházet kontrolní stanoviště. Na trase bude pro účastníky zajištěno bezplatné občerstvení. Podmínkou pro splnění podmínek pro udělení Pamětního odznaku je u účastníků do 50 let absolvování celé trasy, u účastníků nad 50 let účast na pietním pochodu.  Ústroj pro AČR vz. 95, pro ostatní turistická.

 

Program pochodu 20.10.2012 :

7.00 – 8.00 : Presentace účastníků k pochodu  – Kulturní dům Dolní Vilémovice

7.00 – 8.30 : Prohlídka expozice plk. Jana Kubiše

8.30 – 9.00 : Nástup k pochodu

9.00 – 9.15 : Pietní akt u pomníku popravených

9.15 – 9.45 : Hromadný start k pochodu

9.45 – 20.00 : Pochod dle propozic

14.00 – 20.00 : Individuální návrat z pochodu, předání pamětního odznaku a listu, odjezd

21.00 : Ukončení pochodu

 

Registrace k pochodu : UKONČENÍ REGISTRACÍ K  20.9.2012

Každý z účastníků je povinen se zaregistrovat na adrese : pochod.dolni.vilemovice@seznam.cz,

po registraci obdrží potvrzení a platební údaje k zaplacení registračního poplatku.

Pro veškeré dotazy a komunikaci užívejte také této adresy.

 

Registrační poplatek :

Registrační poplatek byl stanoven ve výši 650 Kč.                                                                              Část registračního poplatku bude věnována na opravu rodného domu Jana Kubiše. Registrační poplatek pokrývá náklady na zabezpečení pochodu,občerstvení pro účastníky včetně teplé snídaně a horkého čaje na kontrolních bodech, výrobu materiálů, pamětního listu a Pamětního odznaku včetně etue. Registrační poplatek bude hrazen na účet pokladníka, variabilním symbolem je vždy telefonní číslo plátce a ve zprávě pro příjemce bude uvedeno jméno za koho je placeno. Číslo účtu a pokyny obdrží účastník po registraci na emailové adrese.

 

Pamětní odznak Pochodu Dolní Vilémovice obdržíte po absolvování pochodu.

Stuhu tvoří kombinace trikolor ČR, Francie a Velké Británie s barvami červenou která představuje krev obětí a černou která charakterizuje smrt.

Odznak znázorňuje znak výsadkářů vysazovaných ze západu na území ČR, název obce Dolní Vilémovice a KT Mauthausen, datum hromadné popravy českých vlastenců pomáhajících výsadkářům a v pozadí ostnatý drát symbolizující nesvobodu a věznění českého národa v letech okupace.

Na druhé straně odznaku je seznam výsadkových operací, jejichž členové byli podporováni osobami popravenými dne 24.10.1944 v KT Mauthausen.

 

 

 

 

 

 

Medzinárodný pracovný kemp vo Veľkrope.

            V dňoch 2. až 4. Augusta 2012 sa členovia Klubu vojakov Humenné na základe pozvania  našich partnerov z Klubu vojenskej histórie Beskydy Humenné ,  zúčastnili dobrovoľníckej pracovnej brigády s medzinárodnou účasťou  Klubu vojenskej histórie  z Maďarského  Székesféherváru -  Krajcaros Alapitvany na rekonštrukcii najväčšieho vojnového cintorína na území Slovenskej republiky vo Veľkrope. Za  Klub vojakov Humenné sa tejto akcie zúčastnili Marian Kušnír, Majo Lisakovsky, Daniel Tolín ,Janka Tolínová a Maroš Kušnír.

Spoločne s nimi sa tejto brigády zúčastnil ako súkromná osoba i poslanec Maďarského parlamentu pán Dr. Atila TILKI. Svoju účasť nám popísal, že je to pre neho česť byť nápomocný pri rekonštrukcii najmä z dôvodu, že jeho pradedo , spoločne s ďalšími rodákmi v čase 1. Svetovej vojny narukoval do Košíc, odkiaľ  sa ako príslušník 67.pešieho pluku zúčastnil  na bojoch v Haliči.

Cieľom tejto brigády bolo pokračovať v rekonštrukcii  jednotlivých mohýl a hrobových polí a chodníkov červenickým kameňom. Jednotlivé chodníky sme  navážali drobným kameňom a do tohto sme potom zasadzovali jednotlivé kamenné bloky tak, aby vytvárali ucelenú plochu.

Naplánované práce sme aj vďaka pomoci našich kolegov z Maďarska zdarne poplnili. Ako obyčajne, počasie nám v poslednej dobe vychádza. Aj napriek faktu, že teploty sa pohybovali cez 30 stupňov,  vykladanie kamenným materiálom úspešne napredovalo. Každý kto s nami na tejto brigáde bol, si našiel svoje uplatnenie. Nikomu neprekážalo, že plukovníci pracovali na vykladaní chodníka kamennými blokmi, že profesori zametali chodníky, či že poslanec maďarského parlamentu sa oháňal veľmi zručne s lopatou pri úprave hrobových šácht. Bodaj by takýchto poslancov a nielen Maďarských , prišlo na toto pietne miesto viacej, aby si uvedomili   o čo sa tu vlastne jedná.

Samozrejme, večer po práci sa rozprúdila veľmi  plodná debata o ďalšom smerovaní našej práce.  Zúčastnené strany ocenili aj prínos  Zväzu vojakov ASR, Klubu vojakov z Humenného na týchto prácach. Konštatovali sme, že je na škodu, že sa do takejto činnosti nezapájajú aj iné kluby, čím by v značnej miere prispeli k propagácii vojakov na verejnosti. Výborné možnosti na toto zapojenie majú kluby z Prešovského kraja, preto, že väčšina vojnových cintorínov na nachádza práve v tomto regióne. Priam ideálne možnosti by mal Klub z Bardejova . Nuž, ale … asi majú iné predstavy.

Samozrejme, naše poďakovanie patrí aj  miestnej samospráve – starostovi obce Veľkrop pánu Mariánovi Prokopičovi, vďaka ktorému nám boli vytvorené dobré  podmienky na fungovanie.

Práce na tomto unikátnom vojnovom cintoríne je však aj naďalej veľmi veľa a ďalšie brigády budú nasledovať. Už  teraz máme prísľub Maďarských partnerov o ich nezištnej podpore a pomoci. Je zaujímavé, že priatelia z Maďarského klubu Krajcaros Alapitvany sa dokážu zmobilizovať a posielať minimálne 1 x za mesiac pracovné úderky zložené z bývalých vojakov a ďalších intelektuálov, ktorých pracovné výkony sú obdivuhodné.

Samozrejme, členovia Klubu vojakov sa budú aj naďalej zúčastňovať na týchto pracovných aktivitách.

                                                                                Pplk. v. v. Marián KUŠNÍR

                                                                      Člen výboru Klubu vojakov Humenné

 

 

Nás, členov Klubu vojenských dôchodcov vo Zvolene veľmi prekvapila správa o tom, že mjr. v.v. Mikuláš Imrich už nie je medzi nami, živými. Zhubná a zákerná nemoc i napriek vynaloženej lekárskej starostlivosti zvíťazila nad životom. Jeho pozemská púť sa skončila dňa 2. augusta t.r. Žil 78 rokov, 3 mesiace a 11 dní.Príliš skoro odišiel ďalší jeden z nás tam, odkiaľ už niet návratu. Odišiel nielen manžel, otec, starý otec od svojich milovaných. Odišiel i člen Klubu vojenských dôchodcov vo Zvolene od svojich priateľov, spolupracovníkov a známych. Mnohí sme boli s nim po viac rokov v tom istom vojenskom útvare.

Po maturite na civilnej obchodnej akadémii sa rozhodol pre vstup do ČSĽA. Vo vojenskom učilišti v Žiline, bol odborne pripravený na vykonávanie ekonomickej funkcie u vojenského útvaru. Po celý aktívny život profesionálneho vojaka vykonával zodpovednú funkciu tam, kde bol kádrovým rozkazom preložený. Mnohé roky, až do odchodu do starobného dôchodku, pôsobil u útvaru vo Zvolene. Spolupráca s mjr. Mikulášom Imrichom bola bezproblémová. Bol to pedantný, rozvážny, korektný, spoľahlivý a zodpovedný odborný náčelník. Požíval úctu a dôveru nadriadených i všetkých spolupracovníkov.
Keď sa skončila jeho aktívna činnosť v ozbrojených silách a prešiel do starobného dôchodku, stal sa jedným zo zakladajúcich členov vznikajúceho Klubu vojenských dôchodcov vo Zvolene. V klube aktívne pracoval ako pokladník, člen Rady a tiež ako správca klubu. Do klubu medzi priateľov chodil pravidelne ešte i v roku 2011 až do doby, pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Práve preto bol jeho skorý a už definitívny odchod do večnosti pre nás všetkých nielen prekvapivý, ale i bolestný.

Ďakujeme Ti Miki za všetko, čo si pre Ozbrojené sily urobil.
Ďakujeme Ti za Tvoj osobný prínos pre činnosť Klubu vojenských dôchodcov.
Ďakujeme Ti za korektné a priateľské vzťahy. Pamiatka na Teba bude v nás – zatiaľ ešte živých – pretrvávať pokiaľ budeme žiť.
ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE!