27. Júl 2012 | 
Autor:
Nevalorizácia bez emócií
Ako by ste reagovali ak by Vám, čisto hypotetický, niekto zo silných (napr. MV SR, alebo poslanec NR SR) navrhol možnosti riešenia situácie okolo nevalorizácie?
Ponuka:
a ) Nerobiť zásah do systému, požičať peniaze na zabezpečenie potrieb a po roku 2016 nechať systém padnúť, alebo
b) vymyslieť rozumné opatrenia na zastabilizovanie systému, aby každý slúžiaci a poberateľ mal zabezpečený dôchodok.
Ponuka na „zastabilizovanie“ systému:
- Valorizácia výsluhových dôchodkov od 1.1.2013 o pevnú sumu vypočítanú podľa navrhovaného koeficienta výpočtu, ktorý bude zahrňovať dĺžku služby a výšku dôchodku. Tu sa vyžaduje solidarita medzi - príspevok štátu, slúžiacich vojakov a policajtov a poberateľov dôchodkov do 62 rokov.
- Zákaz práce v štátnej správe dôchodcov do 62 rokov
- Zdanenie dôchodkov pracujúcich dôchodcov
- Povinné odvody o 3% do zdravotného poistenia profesionálnych vojakov a policajtov
- Odchodné previesť z osobitného účtu ministrov na mzdové prostriedky ( to neviem ako chcú urobiť)
- Príspevok štátu na tabuľkové miesta rezortu, ktoré nie sú obsadené.
K „úprave“ služby: ( novo prijatých ) to do zákona o štátnej službe)
- Posunutie priznania nároku na dôchodok z 15 na 20 rokov. Pre doteraz slúžiacich, ktorí nemajú splnené podmienky na VD bude prijaté prechodné ustanovenie. napr. kto má 14 rokov bude mať nárok až po 16. rokoch atď
- Zmena výpočtu dôchodku nie ako je teraz, ale z 10 najlepších rokov príjmu a zmena výmeru rastu
- Pri odchode do výslužby po 15 – 20 rokoch, výplatu dôchodku poskytnúť až po 62 rokoch!
- Zachovať stabilizáciu v službe – až na 35 rokov služby
- Zabezpečiť valorizáciu platov prof. vojakov a policajtov
Starší poberatelia, (prevážna väčšina členov ZVSR a APVV) by mohli povedať „nám je to jedno, my už to nejako dožijeme“, mladší poberatelia, ktorí zatiaľ neprejavili veľký záujem o organizovanie sa v združeniach (ZVSR, APVV) , neviem ako sa k týmto „čisto hypotetickým“ návrhom postavia. Spoliehať na policajné odbory, ktoré už majú svojho politika, neviem či im pomôže.
Vyššie uvedené návrhy opatrení, sa môžu brať od autora ako mechanický „zlepenec“ zo všetkých dostupných klebiet, ale nakoniec budú najbližšie k úvahám mocných.
Nový politický systém, ktorý sa tu buduje, kde solidarita má vystriedať zásluhovosť, je systémom na zásade stratégie dohody s každým možným záujmovým združením, ktoré mu spolu budú kryť chrbát v nádeji, že za to niečo dostanú. Napríklad nejakú tú výhodu v zákone.
Preto si kontrolujme a dajme naše názory na verejnosť aj formou odpovedí na tomto webe.
Prosím dodržte pri pripomienkach vyššie uvedené číslovanie a názov odstavca.
Rubrika: 
Koniec spochybňovania NR: Činnosť parlamentu nebude možné vnímať ako nezákonnú!
V súčasnosti čelí NR SR niekoľkým stámiliónovým žalobám za niektoré zákony, ktoré poslanci prijali. Tieto žaloby označil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) pred časom za absurdné. “To, že dochádza k spochybňovaniu NR SR, je pravdepodobne problém, s ktorým sa musí slovenský právny poriadok vysporiadať. Ak by sa s tým nič nerobilo, asi by sa NR SR zmenila na právnickú kanceláriu, lebo pri akomkoľvek rozhodnutí o legislatívnych zmenách by sme boli svedkami nabaľovania množstva súdnych žalôb, či už na parlament alebo na jednotlivých poslancov,” upozornil ešte v polovici septembra.
http://www.topky.sk/cl/100535/1327969/Koniec-spochybnovania-NR–Cinnost-parlamentu-nebude-mozne-vnimat-ako-nezakonnu-
Podľa mňa nedochádza k spochybňovaniu NR SR, ale ku konaniam osobností, ktoré nemôžu obhájiť svoje rozporuplné počiny v súlade s terajšou legislatívou ! Tak prečo sa zbavili imunity ?
Úvod do evropského antidiskriminačního práva: souvislosti, vývoj a hlavní principy
Tato úvodní kapitola vysvětlí počátky antidiskriminačního práva v Evropě, jakož i současné a budoucí změny hmotného práva i ochranných postupů.
Je důležité na samém počátku konstatovat, že soudci i státní zástupci jsou povinni uplatňovat ochranná ustanovení Evropské úmluvy o ochraně lidských práv a základ¬ních svobod (EÚLP) a ustanovení směrnic Evropské unie (EU) zakazujících diskrimi¬naci bez ohledu na to, zda se jich některý účastník řízení dovolává. Vnitrostátní sou¬dy a soudní úředníci nejsou omezeni právními argumenty, které předloží účastníci řízení, musí však určit platné právní předpisy na základě popisu skutkového stavu, který účastníci řízení podají; to v zásadě znamená, že účastníci řízení se vlastně rozhodují, zda prostřednictvím argumentů a důkazů, které předloží, uplatní nárok z titulu zákazu diskriminace. Tento stav je důsledkem platných právních zásad, jež jsou v každém příslušném systému evidentní, například přímý účinek právních před¬pisů EU ve 27 členských státech, které tvoří Evropskou unii, a přímá aplikace EÚLP, která znamená, že tato úmluva musí být dodržována ve všech členských státech EU a Rady Evropy. Existuje však jedno významné omezení tohoto požadavku, které má podobu případné použitelné promlčecí lhůty. Než advokáti začnou uvažovat o uplat¬nění antidiskriminačních ochranných ustanovení, budou se muset seznámit s případ¬nou platnou promlčecí lhůtou uplatňovanou ve zvažované jurisdikci a stanovit, zda může dotčený soud danou věc projednat.
Praktické důsledky této situace jsou takové, že advokáti mohou u vnitrostát¬ních soudů a orgánů dle potřeby využívat příslušné antidiskriminační nástroje a příslušnou judikaturu.
Proto je naprosto nezbytné, aby advokáti porozuměli systémům, které v součas¬né době v oblasti zákazu diskriminace existují, jejich použití i tomu, jak se uplatňují v daných situacích.
http://www.echr.coe.int/NR/rdonlyres/54E4FACC-913A-4D5D-B3ED-126CC3C24D64/0/CES_FRA_CASE_LAW_HANDBOOK.pdf
Treba zdôrazniť, že ročná úprava dôchodkov je zohľadnená už v čase, keď zamestnanci odvádzajú príspevky na dôchodok. To znamená, že keby sa dnes vyplácané dôchodky neupravili, mohla by byť vznesená právna námietka, pretože jednoznačne ide o porušenie nadobudnutých práv.
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0037:FIN:SK:PDF
A čo nevalorizácia ? Legislatívne pravidlá NR SR a rokovací poriadok ?!
OKS napadla novelizáciu sociálneho poistenia na ústavnom súde
Čítajte viac: http://dostal.blog.sme.sk/c/304717/OKS-napadla-novelizaciu-socialneho-poistenia-na-ustavnom-sude.html#ixzz27KMyfpfc
Predmetná hromadná pripomienka bola v procese pripomienkového konania vyhodnotená
uvedeným spôsobom: „Text je upravený tak, že nie je v rozpore s Ústavou SR. Pripomienka
nezodpovedá čl. 10 Legislatívnych pravidiel vlády SR, pretože nenavrhuje nový text ani
konkrétnu zmenu alebo spresnenie pôvodného textu.“
V rámci legislatívneho procesu súvisiaceho s prípravou, predkladaním a prerokúvaním
vládneho návrhu zákona minister dopravy predložil na rokovanie vlády návrh uznesenia
vlády, predkladaciu správu, vyhlásenie o bezrozpornosti, návrh zákona, dôvodovú správu,
vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania a návrh komuniké. Na základe
uvedeného vláda na svojom rokovaní 26. septembra 2007 uznesením č. 824 schválila návrh
zákona a poverila predsedu vlády predložiť tento vládny návrh zákona predsedovi Národnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) na ďalšie ústavné prerokovanie a
ministra dopravy uviesť vládny návrh zákona v národnej rade
(III. ÚS- 4/208-17).
blog.sme.sk/blog/4858/304717/III_US_4_08.pdf
Ústavný súd vo svojom uznesení z 9.1.2008 moju sťažnosť odmietol (III. ÚS- 4/208-17). Dôvodom však nebolo to, žeby ministerstvo a vláda nemali povinnosť rešpektovať Legislatívne pravidlá vlády, ale to, že podľa názoru ústavného súdu malo ministerstvo možnosť posúdiť našu hromadnú pripomienku nie ako pripomienku zodpovedajúcu Legislatívnym pravidlám vlády, lebo nenavrhovala zmenu, či úpravu návrhu zákona, ale jeho zamietnutie ako celku. A teda postup ministerstva nebol podľa ústavného súdu v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády.
Ústavný súd však v odôvodnení uznesenia jednoznačne konštatoval, že je potrebné, aby štátne orgány vybavovali podnety občanov „spôsobom súladným s ústavou, príslušnými zákonmi, ako aj ďalšími normatívnymi právnymi aktmi.” Na inom mieste uviedol: „„…Keďže úlohou ústavného súdu nie je v danom prípade skúmať myšlienkové pochody a spôsob hodnotenia hromadnej pripomienky predkladateľom, ale konformnosť jeho postupu s ústavou, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale hlavne s legislatívnymi pravidlami…”. Z uvedeného evidentne vyplýva, že ministerstvo a vláda sú povinné Legislatívne pravidlá rešpektovať a riadiť sa nimi a ústavný súd je oprávnený posúdiť súlad ich postupu nielen s ústavou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj s Legislatívnymi pravidlami vlády.
Stále platí cesta ?! Potom nezabúdajme !
Ústava
Čl.125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Rek zákony 38/1993 Z.z.
(o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov)
Prvý oddiel
Konanie o súlade právnych predpisov
§ 37
(1) Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
(2) Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,
b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.
§ 38
(1) Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len “základné práva alebo slobody”), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(2) Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.
(3) Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.
(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
§ 39
(1) Pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 37 až 41b tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal a vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.
(2) Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
§ 40
Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.
§ 41
(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.
(2) Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
§ 41a
(1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť10) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
(2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.
(3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
(4) Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.
Boli sme okradnutí ? Nás sa neboja poslanci a sudcom valorizujú, lebo by porušili ich práva !
Robertek:
22.9.2012 o 13:59
Čítaj aj všetky dnešné a včerajšie moje komentáre.
§ 56
(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
(2) Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
(3) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov, 14)
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
(4) Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
(5) Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
(6) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
(7) Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré je vykonateľné jeho doručením.
Viete kedy sa môžete efektívne obrátiť so sťažnosťou na SR na Európsky súd pre ľudské práva?
http://www.pravoprekazdeho.sk/obcan_vzory_a_podania_pravo_zakon/konanie_pred_eslp/uvod/index.html?no_cache=1&tx_newloginbox_pi1%5Bforgot%5D=1
Druhým orgánom na ochranu ľudských práv je Ústavný súd SR. Do jeho kompetencie, okrem iného, patrí posudzovanie podnetu právnických alebo fyzických osôb, ktorým namietajú porušenie svojich práv. Vo forme podnetu je teda možné namietať porušenie práva na ústavnom súde aj keď už predtým všeobecný súd vo veci rozhodol, a to bez ohľadu na výsledok. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že právo bolo porušené, uvedie to vo svojom rozhodnutí.
Na rozdiel od všeobecných súdov však v tomto prípade nemá právomoc záväzne rozhodnúť o spôsobe nápravy.
Len v prípade ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu orgánov štátnej správy alebo samosprávy, ak ústavný súd rozhodne, že právo sťažovateľa bolo takýmto rozhodnutím porušené, napadnuté rozhodnutie zruší.
Okrem vnútroštátnych prostriedkov ochrany ľudských práv a základných slobôd majú osoby v rámci jurisdikcie SR možnosť využiť aj systém ochrany zakotvený Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V prípade, že bolo zo strany štátu porušené právo garantované Dohovorom alebo jeho protokolom, má takáto osoba, po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy a v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy bolo prijaté konečné rozhodnutie, právo obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Slovenská republika je tiež zmluvnou stranou Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorým uznáva príslušnosť Výboru pre ľudské práva OSN dostávať a posudzovať oznámenia od jednotlivcov, ktorí si sťažujú na porušenie niektorého zo svojich práv ustanovených v Pakte.
Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu SR, že zásahom orgánu verejnej moci sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, vláda toto oznámenie predloží Ústavnému súdu SR, ktorý začne vo veci konať ako by išlo o ústavnú sťažnosť. V doterajšej praxi sa takýto prípad zatiaľ nevyskytol. Slovenská republika od svojho vzniku dôsledne uplatňuje všetky princípy demokratického štátu, ktoré sú vyjadrené v základných právnych predpisoch štátu.
Rasťo:
22.9.2012 o 10:58
Všetky dnešné a včerajšie príspevky sú tu uvedené preto, aby sme sa vyvarovali chýb, neopakovali ich po Čechoch a aby sme vedli, že čo je s valorizáciou z leta ešte robiť.
Inak český kolega urobil podanie proti útvaru, ktorý mu vyplácal zabezpečenie a z daňového hľadiska mal vraj konať s daňovým úradom. Okrem toho tam v súvisiacom konaní nevyužili ani riadny opravný prostriedok.
Podľa názoru sťažovateľa „Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaním uznesenia sp. zn. 7 Sžso/28/2010 z 25. novembra 2010 porušil naše právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci spravodlivo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“. Pritom uvádza, že najvyšší súd „uznesením sp. zn. 7Sžso/28/2010 z 25. novembra 2010 odňal Ministerstvu obrany Slovenskej republiky právo na podanie riadneho opravného prostriedku, nakoľko pri vydaní rozhodnutia použil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 250s Občianskeho súdneho poriadku, ktoré neboli objektívne dané, a tým odňal Ministerstvu obrany Slovenskej republiky možnosť podať odvolanie proti rozsudku v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ako je to v prípade NR SR, ak prijme zakon v rozpore s legislatívnym procesom ?!
Pôjde o nesúlad s ústavou ?
Ide o iný zásah a ako ma upovedomili o inom zásahu, ak mi nikto nevydal rozhodnutie a ani nevybavil sťažnosť ?
Ide o právo na súdnu ochranu , ktoré je uvedené v inom oddiely !
Roman:
US ČR podanie proti MV odmietol opravnenie lebo MV len vykonavalo to co mu ukladal platny zakon – zdanil VD (nic ine zo zakona nemohlo robit lebo by jednalo protizakonne).
Bohuzial podatel staznosti proti zdaneniu VD tuto podal proti zlemu “orgánu veřejné moci” – MV, mal ju podat proti ČR ako zakonodarcovi, lebo ona prostrednictvom svojho zakonodarneho organu prijala zakon, ktory je podla stazovatela v rozpore s ustavou ČR a vtedy by ju US ČR musel riešit. Dufam ze u nas sa nieco take nestane a z neprijatia podania v ČR sa poucime.
http://www.zvazvojakov.sk/wp-content/uploads/2012/09/Sťažnosti-podania.pdf
IV. ÚS 244/2011-6
Ústavný súd predovšetkým skúmal, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V kontexte európskeho chápania ochrany základných práv a slobôd právnických osôb ústavný súd judikoval (IV. ÚS 149/04, I. ÚS 239/07), že podľa čl. 34 dohovoru súd môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi.
Pri svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd už konštatoval (III. ÚS 329/07), že predpokladom legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je spôsobilosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby byť nositeľom základných práv a slobôd. Zmyslom sťažnosti podanej ústavnému súdu je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických a právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany a rešpektu k ľudským slobodám vo vzťahu ku všetkým orgánom verejnej moci orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda povinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený charakterom jednotlivých základných práv. Nositeľ základného práva je takto determinovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú základné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len štátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým osobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby.
http://www.psp.cz/eknih/2002nr/stenprot/052schuz/s052006.htm
M. Karabín, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, nepochybne každý z vás, tak ako každý občan tejto republiky, chce mať súdnictvo také, aby bolo transparentné, aby bolo nezávislé, aby bolo efektívne, účinné, aby jeho rozhodnutia prichádzali včas, aby každý občan mal zabezpečené jeho právo, zákonné právo dané v ústave aj v medzinárodných dokumentoch na rýchly a spravodlivý proces v prejednávaní verejne, v primeranom čase.
Ja budem veľmi stručný, vy dobre viete, o čo ide, pretože každý rok sa táto situácia opakuje. Už pred niekoľkými rokmi tento zákon z roku 2000 o sudcoch a prísediacich dáva právo sudcovi, že má nárok na ďalší plat – 13. aj 14. plat. Nikdy nemal sudca 14. plat. Je to niečo podobné, ako keď schválite v sociálnych otázkach nárok v zákone, že občan má právo na niečo za istých podmienok, ale potom sa mu povie, no nemôžeš to dostať, na to nemáme peniaze.
Ponuka na „zastabilizovanie“ systému:
1. Tento bod bez presných čísel a koeficientov nie je možné vyhodnotiť.
2. Otázne na akých pozíciách dotknutí dôchodcovia pracujú, či sa jedná o vysokoodbornú činnosť, za ktorú by sa dalo cez firmičky niekomu dobre účtovať alebo o FOO:)
3. Zdanenie dôchodkov pracujúcich dôchodcov – z akého dôvodu a čo odpočitateľná položka z dane?
4. Povinné odvody o 3% do zdravotného poistenia profesionálnych vojakov a policajtov – civilný dôchodcovia také majú?
Odchodné previesť z osobitného účtu ministrov na mzdové prostriedky ( to neviem ako chcú urobiť)
Príspevok štátu na tabuľkové miesta rezortu, ktoré nie sú obsadené.
K „úprave“ služby: ( novo prijatých ) to do zákona o štátnej službe)
Bez urážky dôchodcami budú len tí čo už majú nad 15
Iné je rozprávanie v Trenčíne o stabilizovaní a úplne inde realita.
V rovnakom období nariadenie Riaditeľa PÚ o predlžovaní doby služby max o 1 rok!!!!!
NEVERÍM vysokopostavenému pánovi ani slovo!!!!!
…Zmenu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov má pod patronátom rezort vnútra. V súčasnosti podľa Natálie Hattalovej z komunikačného odboru stále hľadajú riešenie ako stabilizovať stavy osobitných účtov.
..viac komentárov na adresu blogera a teda aj odčerpávača značného balíka peňazí z rezortu MiO za odmenu ani snáď netreba ani netreba – lepší dôkaz kto a kde je šéfom dať nemohli..to ž si nielenže vrabce čvirikajú že to tak bolo za .Bašku ale už to aj oficiálne priznávajú .. čo na toto ..neviem..
..že kto za koho kope…
Nech si robia s 328 čo chcú, ale nás nech nechajú na pokoji!
Zákon 328 mal byť moderný zákon pre OS SR… Avšak už od začiatku je značne pošahaný. Napr. platenie prof. vojakov za hodnosť, nie však za odbornosť okrem liet. personálu a nejakých ďalších odborností… Takže kpt. čo počíta ponožky má taký istý príjem ako napr. kpt. riadiaci letovú prevádzku a slúžiaci napr. v POSY SR. O požiadavkach na tieto 2 fcie, hlavne čo sa týka vedomostí, zodpovedností a i. sa nedá ani hovoriť, ani ich porovnávať. A slúžiaci vojaci túto krivosť (či ROVNOSŤ) cítia… Takže nech žije hurá systém, zmeníme čo nás trápi ohľadom financií aby sme ušetrili a obrali ľudí, veď tu predsa nejde o funkčnosť systému ale len oklamať a zdierať ľudí!!! Zas nejeká vysoko koncepčná zmena…
VIVAT ROBERTEKOKABINET!
Dnes z aktuálne.sk (Vojtek – niektorí vojaci si vymýšľali zbytočné služby aby nemuseli cvičiť)……..
Na dôchodok budú robiť dlhšie
Vojakov, ale aj policajtov čaká v najbližšom období ešte jedna zásadná zmena. Rezorty by mali finišovať na prípravách systému sociálneho zabezpečenia v oboch ozbrojených zložkách.
„Ešte nie je oficiálny záver medzirezortnej komisie, ktorú riadi rezort vnútra,“ pripomenul Vojtek. Zdôraznil, že pre všetkých, ktorí majú odslúžených viac ako 15 rokov by sa nič zásadné meniť nemalo.
„Základná myšlienka je predĺženie doby služby na poberanie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov. To je najvážnejší zásah a zmena,“ uviedol náčelník.
Ako dodal, rozpráva sa aj o tom, že by nebol základom výpočtu pre dôchodok najlepší rok, ale posledných desať rokov alebo desať najlepších rokov. „Všetko je však ešte vo fáze návrhov o ktorých diskutujeme,“ upozornil Vojtek.
Rezort financií zvažuje zdanenie
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na budúci rok v návrhoch daní hovorí aj o tom, že sa zvažuje zavedenie dane na výsluhové dôchodky pre tých, ktorí ešte nemajú 62 rokov.
„Možností je viac. Budeme sa snažiť systém nastaviť tak, aby sme dokázali výrazne znížiť veľmi vysoké dotácie, ktoré teraz potrebuje náš osobitný účet. Zároveň však chceme, aby dopady na vojakov, ktorí odišli za určitých podmienok a sú vo výsluhových dôchodkoch, boli čo najmenšie,“ tvrdí náčelník generálneho štábu.
V súčasnosti majú ozbrojené sily okolo 13-tisíc vojakov a celkových poberateľov dávok z vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je 16,5-tisíca. Na jedného vojaka tak pripadá takmer 1,3 poberateľa zo systému.
Zmenu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov má pod patronátom rezort vnútra. V súčasnosti podľa Natálie Hattalovej z komunikačného odboru stále hľadajú riešenie ako stabilizovať stavy osobitných účtov.
„Malo by ísť o kombináciu možného zvýšenia príjmov a možnej korekcie existujúcich výdavkov. Detailné informácie rezort zverejní v dohľadnom čase,“ povedala.
Galko vidí podvod Smeru
Galko súhlasí s plánom predĺžiť dobu služby na poberanie výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov. Podľa jeho názoru by sa však mal vzťahovať len na vojakov, ktorí do služieb armády nastúpia až po tom, ako nové pravidlá nadobudnú účinnosť.
„Určite by to nemalo platiť pre tých, ktorí si odslúžili 14,5 roka a teraz by sa im to malo predĺžiť na 25, navyše je to retroaktívne,“ tvrdí Galko. Plány rezortu financií na zdanenie výsluhových dôchodkov navyše považuje za podvod strany Smer na vojakoch a policajtoch.
„Je známe, že veľa týchto ľudí sú voliči Smeru a táto strana ich sprosto oklamala, lebo pred voľbami avizovali, že nebudú zasahovať do systému,“ zdôraznil. Zmena systému je však podľa Galka nevyhnutná. Deficit osobitného účtu vojakov je totiž podľa neho momentálne 100 miliónov eur.
Výcuc z Programového vyhlásenia vlády istôt pre občanov
http://www.mosr.sk/data/files/553.pdf
Spravodlivosť (str.35)
Vláda istôt pre občanov si je vedomá, že ďalší rozvoj spoločnosti nie je možný bez pružnej tvorby práva reagujúceho na zmeny. Právny systém musí nielen reagovať, ale aj predvídať vývoj spoločnosti, jej záujmy a potreby. Musí si však zachovať potrebnú stabilitu a zabezpečiť tak optimálnu mieru právnej istoty, nakoľko každá zmena právneho predpisu zasahuje do každodenného života jednotlivcov i celej spoločnosti.
Vláda posilní prepojenie prognózovania ekonomického, sociálneho, enviromentálneho a vedecko-technického rozvoja s rozhodovaním o opatreniach prijatých na realizáciu zásadných otázok hospodárskej, sociálnej, vnútornej a zahraničnej politiky a s tvorbou ucelenej predstavy o objektívnych potrebách zmien v právnom poriadku. Podporí prijatie takých opatrení, ktoré obnovia dôveru v právo, vytvoria predpoklady pre kvalitný a stabilný právny systém. Ako predpoklad pre skvalitnenie rozhodovacej činnosti súdov a ostatných orgánov verejnej moci, zabezpečenie účinnej ochrany základných práv a slobôd, zvýšenie vymožiteľnosti práva, odstránenia prieťahov v konaniach a zabezpečenie rozvoja a prosperity štátu a spoločnosti.
Dôležitým zmenám bude predchádzať rovnocenný dialóg so zainteresovanými stranami, sociálnymi partnermi a odbornou i širokou verejnosťou, vrátane účasti zástupcov sociálnych partnerov na činnosti Legislatívnej rady vlády.
Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.
Vnútorný poriadok a bezpečnosť (str.39, odst.7)
Vláda presadí stabilizáciu sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných ozbrojených zložiek tak, aby boli dlhodobo ich pevnou oporou s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Naďalej bude vytvárať podmienky pre poskytovanie duchovnej služby v ozbrojených zložkách SR.
Ozbrojené sily (str.40-41)
Vláda istôt pre občanov………….. a ďalej sa to podobá komixu.
Nie som právnik, ale znova – zbierka.sk zobrazuje papierovú podobu zbierky zákonov (súbor je v pdf a zobrazuje to, čo vyšlo z tlačiarne ako papierová podoba zákona) k dátumu kedy bol zákon v zbierke zverejnený – v tomto prípade 28.06.2002. Takže ak si niekto vyberie konkrétny zákon, dostane ho tak, ako bol vytlačený. Zmeny si musí urobiť sám (k dnešnému dňu bol zákon 328/2002 novelizovaný 21 krát).
Naviac zbierka.sk ako taká nie je stránka prevádzkovaná vládou tohto štátu – ide o súkromnú spoločnosť IURA s.r.o. ktorá pre vládu zabezpečuje fyzické tlačenie Zbierky zákonov. Vládna stránka je JASPI. Ale ani tam, ešte zákon neaktualizovali (dovolenková sezóna?).
re Jozef,
moja citácia je dneska stiahnutá zo zbierky zákonov, kde je uvedené, že zákon 328/2002, bol novelizovaný 30.6.2012 a je uvedený v znení tak ako som ho skopíroval. Podľa môjho vedomia účinnosť zákona platí tak, ako je uvedené v zbierke zákonov.V zbierke zákonov zákon 328/2002 k dnešnému dňu žiaden odsek 13 nemá. Preto by ma zaujímal názor právnika na daný problém.
pre občana:
Neviem presne čo potrebuješ vysvetliť, ale skúsim aspoň trošku. Tvoja citácia zo zbierky.sk už neplatí pripájam novelu 328/2002 a doplnené znenie 328/2002 o ods.13. Valorizácia nebola zrušená, ale bude vyplácaná podľa odst. 13 keď sa komu ako zvýši plat, rozdielne to môže byť u vojakov, policajtov, colníkov a ostatných zložiek. A keďže sa platy nezvyšujú dostaneme trt jalový.
§ 68
(1) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok,
(2) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok,
(3) Výsluhové dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002, ktoré po zvýšení podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku nedosahujú sumu vo výške 1, 7 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 29a) sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o 0, 05 % za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na takýto výsluhový dôchodok a jeho výšku, okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním, a to až do času, kedy výška výsluhového dôchodku dosiahne priemernú výšku výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31. decembru 2007.
(4) Invalidné výsluhové dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002, ktoré po zvýšení podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku nedosahujú sumu vo výške 1, 7 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 29a) sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o 0, 05 % za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na takýto invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku, okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním, a to až do času, kedy výška invalidného výsluhového dôchodku dosiahne priemernú výšku invalidných výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31. decembru 2007.
(5) Vdovské výsluhové dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002, ktoré po zvýšení podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku nedosahujú sumu vo výške 60 % z 1, 7násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 29a) sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o 0, 05 % za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002 a jeho výšku, z ktorého bol vdovský výsluhový dôchodok vymeraný, okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním, a to až do času, kedy výška vdovského výsluhového dôchodku dosiahne priemernú výšku vdovských výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31. decembru 2007.
(6) Vdovecké výsluhové dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002, ktoré po zvýšení podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku nedosahujú sumu vo výške 60 % z 1, 7 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 29a) sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o 0, 05 % za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002 a jeho výšku, z ktorého bol vdovecký výsluhový dôchodok vymeraný, okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním, a to až do času, kedy výška vdoveckého výsluhového dôchodku dosiahne priemernú výšku vdoveckých výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31. decembru 2007.
(7) Sirotské výsluhové dôchodky priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002, ktoré po zvýšení podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku nedosahujú sumu vo výške 40 % z 1, 7 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 29a) sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o 0, 05 % za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2002 a jeho výšku, z ktorého bol sirotský dôchodok vymeraný, okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním, a to až do času, kedy výška sirotského výsluhového dôchodku dosiahne priemernú výšku sirotských výsluhových dôchodkov vyplácaných k 31. decembru 2007.
(8) Na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku podľa odseku 1 je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.
(9) Na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 až 7 je rozhodujúca suma tejto dávky po zvýšení podľa odseku 1.
(10) Výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal preto, že zanikol nárok na jeho výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jeho výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa táto dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu tejto dávky.
(11) Vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný z výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(12) Zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.
Zákon č. 185/2012
Čl. IV
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 68 odsekoch 1 až 7 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: “ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.”.
2. § 68 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
“(13) Dávky výsluhového zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa funkčné platy, stupnica platových taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.”.