31. Júl 2012 | 
Autor:
Informácia
z rokovania Zväzu vojakov SR a Asociácie policajtov vo výslužbe s advokátskou kanceláriou
Dňa 31.júla 2012 sa uskutočnilo v Bratislave spoločné rokovanie Občianského združenia ZV SR v čele s plk.gšt.v.v. Ing. Michalom Bohunickým, Občianského združenia APVV v čele s plk.v.v. Ing. Eduardom Pokorným a advokátskou kanceláriou, ktorá bude zastupovať obe združenia v právnom konaní.
Rokovania sa zúčastnili za ZV SR genplk. v.v. Ing. Jozef Tuchyňa, plk. v.v. Juraj Drotár a plk. v.v. Ing. Pavel Bada, za APVV JUDr. Ivan Novák.
Na rokovaní sa potvrdilo rozhodnutie oboch združení spoločne pokračovať v právnom konaní voči zákone č.185/2012 Z.z., článku 13 § 68 prijatom v novelizácií zákona 328/2002 Z.z.
Advokátska kancelária predložila právnu analýzu stavu a predložila návrh postupu.
Prekonzultovali sme doterajšie kroky v právnom konaní, posúdili výsledky doterajších spoločných a individuálnych aktivít poberateľov výsluhových dôchodkov. Posúdili sme možnosti finančného krytia nákladov advokátskej kancelárie, a zhodli sme sa na spoločnom právnom zastupovaní advokátskou kanceláriou.
Obe združenia potvrdili spoločný postup v právnom konaní a dohodli sme sa, že legitímnosť konania si nechá ZVSR potvrdiť, cestou predsedov klubov, pripojenými podpismi členov združení a ostatných poberateľov výsluhových dôchodkov.
K tomuto kluby ZV SR do 30.8.2012 predložia ÚR ZV SR „Zoznam poberateľov výsluhového dôchodku“ (členov aj nečlenov), ktorí sa svojim podpisom pripájajú k právnemu zastupovanie Zväzom vojakov SR. Vzor zoznamu bude zaslaný predsedom klubov.
Bratislava 31.7.2012
Spracoval : Juraj Drotár, viceprezident ZV SR
Rubrika: 
Termin podania zaloby na US neurcuje advokatska kancelaria ale je dany zakonom…
Myslím, že termín na podanie vrátane potrebných náležitostí by mala určiť advokátska kancelária, ktorá nás chce zastupovať – sú to predsa právnici, nie?
O neústavnosti tzv. prílepkov je aj tu http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/casopisy/s/2007/22/konz.html
Odkaz pre Etelu : Kde nájdem ten Nález ustávního soudu ČR ?? Ako prílohu ..
Sprievodca pri podávaní sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277953
Ústava SR
Čl.127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Čl.125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže
ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.
Konanie pred US zákon 38
§ 18
(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
g) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy.
(2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.
Prvý oddiel
Konanie o súlade právnych predpisov
§ 37
(1) Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
(2) Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,
b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.
Šiesty oddiel
Konanie o sťažnostiach
Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb
§ 49
Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len “sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
§ 53
(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.14)
(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/IndividualnaStaznostAKonanie
5. Boli vyčerpané všetky účinné vnútroštátne prostriedky nápravy
Sťažovateľ má povinnosť vyčerpať tie vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré sa vzťahujú k namietanému porušeniu Dohovoru resp. jeho dodatkových protokolov, boli sťažovateľovi dostupné nielen teoreticky ale aj prakticky, ďalej boli spôsobilé poskytnúť sťažovateľovi nápravu namietaného porušenia práv a dávali mu rozumné vyhliadky na úspech.
Článok 35 Dohovoru predpokladá v tomto ohľade rozdelenie dôkazného bremena v tom smere, že vláda, ktorá namieta nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, musí Súd presvedčiť, že príslušný vnútroštátny prostriedok nápravy bol v danom čase účinný z hľadiska vyššie uvedených kritérií a sťažovateľ musí naopak preukázať, že prostriedok nápravy, ktorého sa dovoláva vláda, v skutočnosti bol využitý, alebo že ho vzhľadom na špecifické a mimoriadne okolnosti prípadu sťažovateľ nebol povinný využiť.
Vo vzťahu k Slovenskej republike platí, že podnet podľa bývalého článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je v zmysle judikatúry Súdu účinným prostriedkom nápravy (pozri napr. rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti vo veci Šupa proti Slovenskej republike zo dňa 6. februára 2007), a preto vláda nemôže namietať neprijateľnosť sťažnosti z dôvodu nevyužitia tohto prostriedku nápravy sťažovateľom. Za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy sa okrem iného nepovažuje ani návrh na povolenie obnovy konania, resp. iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých použitie závisí od voľnej úvahy príslušného štátneho orgánu (napr. podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona),či žiadosť o udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky (pozri napr. rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti vo veci Fleischhacker proti Slovenskej republike z 9. septembra 1998).
Naopak ústavná sťažnosť podľa článku 127 Ústavy SR, na základe ktorej Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z Dohovoru resp. jeho dodatkových protokolov, je vo všeobecnosti považovaná za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy, ktorého vyčerpanie je sťažovateľ povinný preukázať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti.
Za účinné využitie vnútroštátneho prostriedku nápravy sa nepovažuje situácia, keď o podanom prostriedku nápravy nebolo meritórne rozhodnuté z dôvodu nesplnenia príslušných procesných pravidiel, napr. ak bola ústavná sťažnosť podaná oneskorene a pod. V takom prípade Súd sťažnosť zamietne.
38/1993 Z.z.
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 20. januára 1993
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
§ 53
(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa
osobitných predpisov. 14)
(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o
opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Myslím, že podanie na Ústavný súd by sa nemalo viazať až k poslednému možnému termínu. Aby sa nehľadali ešte aj zámienky v termíne podania, prečo ho môže ÚS SR odmietnuť. Predpokladám, že v podaní bude vystupovať Občianske združenie ZV SR a APVV, zoznamy teda bude možné vytvoriť súbežne.
Chýba mi informácia, kde a akým spôsobom bude možné sa do zoznamov pridať. Je treba počítať aj faktom, že je dovolenková sezóna. Bude sa dať zapísať do zoznamu aj prostredníctvom internetu? Akým spôsobom a za akých podmienok?
wintr.webz.cz/dokumenty/prilepky.doc vpašovanie
Text nálezu Pl. ÚS 77/06 (odškodnění klientů některých bank). Plénum Ústavního soudu ve složení JUDr. František Duchoň, JUDr. Vlasta Formánková, JUDr.
Lehota na podanie žaloby podľa čl. 127 je 2 mesiace ale lehota na konaie podľa čl. 125 (konanie o súlade právnych predpisov) je ????
Ústava č. 460/1992 Zb.
Čl.127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Zákon č. 38/1993 Z.z.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Čl.125
Ústava č. 460/1992 Zb.
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
Aby sme boli úplne presní, tak 29.8. je sviatok, takže lehota na podanie na ÚS uplynie dňom 30.8.2012
31. Júl 2012 | Autor: ÚR ZVSR
K tomuto kluby ZV SR do 30.8.2012 predložia ÚR ZV SR „Zoznam poberateľov dôchodku za výsluhu“ (členov aj nečlenov), ktorí sa svojim podpisom pripájajú k právnemu zastupovanie Zväzom vojakov SR
Pokial viem, tak zaloba musi byt podana do 2 mesiacov od jej schvalenia co je ak sa nemylim do 29.8.2012… Robit nieco 30.8.2012 je uz zbytocne…
OK, len aby nebolo neskoro….myslím, že v Trenčíne bude čas dohodnúť sa …dúfam, že stále platí termín do konca augusta čo sa týka petície…