10. Júl 2012 | 
Autor: Ako štát okráda sám seba, cestou svojich “vlastných” podnikov.
Aj tu je naša valorizácia a možno i výsluhové dôchodky ?
V minulom článku som sa len okrajovo zmienil o opravách starých PV3S a vozidiel UAZ, ktoré sa opravovali a ďalej opravujú pre OS SR za sto tisíce eur. Prečo je tomu tak? Mám za to, že pred niekoľkými málo rokmi sa MO SR staralo, pre štát, o 10 štátnych podnikov, ktoré sa po roku 2002 stali strategickým bodom záujmu pre “vyvolenú” politickú garnitúru, ktorá bola nedomyslenou, skôr povedané účelovou privatizáciou či transformáciou.
Najprv to bol lukratívny Vojenský kartografický ústav Harmanec a do likvidácie zaradený Vojenský opravárenský podnik Nové Mesto nad Váhom. Zostávajúce štátne podniky mali v zakladateľských listinách stanovený povinný predmet činnosti -prednostné dodávky pre obranu a bezpečnosť štátu. V podstate išlo o klasické štátne podniky s tým rozdielom, že v nich nebola zriadená dozorná rada. Časť kompetencií dozornej rady vykonával zakladateľ a časť bola v kompetencii podniku.
Napriek zložitejším ekonomickým podmienkam vojenské štátne podniky hospodárili ešte aj v roku 2004 so ziskom(okrem Leteckých opravovní B.Bystrica, ale tie v roku 2005 už vyrovnávali predchádzajúce straty a aj preto bol riaditeľ podniku odvolaný, lebo takého nepotrebovali). Priemerná mesačná mzda za rok 2004 v nich bola od 15.000 do 19.500 sk.
V roku 2003 boli rozhodnutím ministerstva zahrnuté do procesu privatizácie Vojenské stavby Bratislava, VOP 016 Moldava nad Bodvou a VOP 028 Prešov. Ďalšie štyri podniky boli plánované pretransformovať na akciové spoločnosti so 100 % účasťou štátu na základe osobitného zákona( boli to Letecké opravovne Trenčín a B.Bystrica, VOP 015 Nováky a VOP 027 Trenčín). Posledný podnik – Vojenské lesy a majetky Pliešovce bolo plánované ponechať v súčasnej právnej forme.
Pre plnenie funkcie zakladateľa uvedených štátnych podnikov ( pôvodne 10 štátnych podnikov), existovalo v štruktúre ministerstva obrany oddelenie, ktoré bolo k 1.1.2006 zrušené. Zároveň od počiatku roku 2005 bolo zriadené oddelenie zakladateľských a zriaďovateľských činností. To znamená, že v roku 2005, do značnej miery existovali dve oddelenia na tú istú činnosť.
Zároveň sa v prvom oddelení jeho skúsení pracovníci stali nechcení a nepohodlní, neboli zaradení do novovzniknutého oddelenie zakladateľských a zriaďovateľských činností. Prečo asi? Pritom nové oddelenie praktickú činnosť pri výkone práv a povinností zakladateľských činností dovtedy nevykonávalo a pritom ho čakal celý rad náročných úloh, ako je napr. komplexne riešiť transformačný proces, pripraviť novely troch zákonov vo vzťahu na nový zákon o transformácií štátnych podnikov, riešiť privatizáciu vybratých štátnych podnikov do ich skončenia, výkon práv zakladateľa voči ostatným štátnym podnikom a v neposlednom rade i prípadnú likvidáciu štátneho podniku atď. Napokon aj kvalita spracovaných zákonov a noriem a hlavne ich realizácia priniesla celý rad hrubých nedostatkov a chýb. Termín vzniku akciových spoločností bol september 2005 a realita až začiatok roka 2006.
Rezort obrany nebol schopný kapacitne i vo finančnom objeme naplniť produkciu pre ozbrojené sily, súčasné kapacity podnikov nad 75 %. Totiž založiť a vytvoriť akciovú spoločnosť je jedna etapa, ale pritom štát, ktorý má byť jediný akcionár(zatiaľ), musí riešiť aj oblasť ďalšieho fungovania týchto spoločností. Pritom u LO B.Bystrica sa ani neurčil prioritný investičný majetok, ktorý slúži pre potreby štátu a nemôže byť privatizovaný, podľa zákona. Čo to asi signalizuje? Ďalej by bolo zaujímavým javom pozrieť sa na zloženie dozorných a správnych rád transformovaných podnikov. Ktože je to tam a kto ich delegoval?
V roku 2005 teda existovali dve oddelenia s nie malým počtom zamestnancov a predsa ministerstvo uzatvorilo zmluvu so súkromnou spoločnosťou (Ing.Greňo) na proces transformácie a privatizácie štátnych podnikov za 20miliónov korún. Takže daňoví poplatníci platia ministerských úradníkov a zároveň aj spriaznenú súkromnú firmu. Rodí sa staronová otázka, nemá ministerstvo obrany, financie navyše či prebytočné?
Napriek viacnásobným vyjadreniam exministra o socializme v štátnych podnikoch, je to labutia pieseň (ne)zodpovedného politika s dostatočným personálnym okolím, aby mohol a mal riešiť existujúce a nové javy v podnikoch, postupne a uvážene. Napokon aj vo vyspelom zahraničí tieto podniky slušne existujú a dokonca privatizujú u nás naše potencionálne aj reálne ziskové štátne podniky.
A tak prišli “nové” smernice pre nasúvanie techniky do opravy, vyskladňovali sa armádne sklady, lebo postupne neboli peniaze u podnikov na opravy a takto sa dobre “šetrilo”. Armádne zásoby sú určené pre opravy v bojovej činnosti a opravárenský podnik ich musí nakúpiť. Tak sme im ich dodali, ale ceny za opravy ostali podľa uzatvorených zmlúv.
Nehovoriac o tom, že vozidlá, ich určité časti , sa začali pečatiť, a tak pri preberaní z opravy si preberajúci nemohol skontrolovať, či bol pod pečaťou nový komponent, alebo starý. Stávalo sa bežne, že sa pri reklamácii ukázalo, že pod pečaťou boli staré dielce.
Štát teda dotoval cez rozpočet Ozbrojené sily (vtedy Armádu SR) a na druhej strane si ulieval nemalé finančné prostriedky cestou svojich “vlastných” štátnych podnikov…
Publikované na : Blog.pravda.sk
V blogu boli použité informácie a osobné skúsenosti plk. gšt.v.v. Karpeckého a gen. v.v. Mikluša.
Rubrika: 
Zdroj: Hospodárske noviny
Dátum: 10.01.2013
Čas: 00:00
Strana: 1
Autori: Nejedlý Tomáš
Glváč pripúšťa, že dá do prenájmu aj trenčianske opravovne.
Bratislava – Po nováckych vojenských závodoch plánuje ministerstvo obrany prenajať aj Letecké opravovne Trenčín. “Vážne sa tým zaoberáme,” povedal HN minister obrany Martin Glváč. Štátny podnik, ktorého manažment sa mení pravidelne po voľbách, je v dlhodobej strate – napriek zákazkám v hodnote miliónov eur.
Štát peniaze nemá
Fabrika v minulosti bojovala aj o zákazky na opravy lietadiel L-410, ktorých nákup dnes kritizujú médiá. Minister pripomína, že opravovne sú na tom rovnako zle, ako bol novácky podnik – ten držali nad vodou len štátne zákazky. “Ide o umelé držanie zamestnanosti a my sa na to musíme pozerať aj z pohľadu zdrojov, ktoré máme.” Glváč pripúšťa prenájom aj v prípade Vojenského opravárenského podniku v Trenčíne. Novácky podnik, ktorý pred piatimi rokmi výbuch munície takmer zrovnal so zemou, prenajala obrana v októbri minulého roka za 240-tisíc eur ročne.
Ďalší kandidáti na predaj
Ľavicová vláda Roberta Fica uvoľňuje vplyv v štátnych podnikoch aj inde. Premiér vlani vyhlásil, že sa chce “zbaviť štátnych aktív, nad ktorými nemáme kontrolu a aktív, kde sme brzdení dividendovou politikou”. Očakáva sa, že vláda chce predať podiel v Slovak Telekome. Odhadovaná cena je 800 miliónov eur. Peniaze by mali ísť na odkúpenie súkromných zdravotných poisťovní a návrat k systému jednej štátnej poisťovne.
Vstupu strategického partnera do Leteckých opravovní Trenčín by mal predchádzať medzinárodný tender. Právnici rezortu podľa Glváča v súčasnosti analyzujú situáciu a možnosti ministerstva.
Rozhodnutie by malo padnúť na prelome tohto a budúceho týždňa. Dôvodom prenájmu závodu je rovnako neutešený hospodársky stav ako v nováckom opravárenskom podniku.
Prvé odmietnutia
“Nováky fungovali tak, že sme im museli dávať prácu preto, aby sme udržali zamestnanosť v tom podniku a možno za vyššie ceny, ako by sme vysúťažili na trhu, toto je rovnaký príklad,” uviedol minister Glváč.
Novácke opravovne získala v súťaži troch záujemcov eseročka MSM
Martin, ktorú spoluvlastní český obchodník so zbraňami Excalibur Army. Investor prisľúbil zachovať miesta všetkých 133 zamestnancov a vytvoriť 140 nových. Plán sa nedarí naplniť, firma už prišla q zhruba tridsať pracovníkov. Podľa konateľa Mariána Gogu nemali záujem o predĺženie zmluvy.
Vstup do trenčianskych opravovní firma neplánuje. “Máme dosť starostí s Novákmi, budeme sa im plne venovať,” dodal. Do biznisu sa nechystá ani Ľudovít Černák, ktorý riadi strojársky Sitno Holding.
Otázny prenájom
“Malo sa to urobiť už dávno,” tvrdí o prenájme ďalších vojenských podnikov odborník na obranu Peter Švec, ktorý v minulosti pracoval na reforme ozbrojených síl. Rezort bude musieť podľa neho ustrážiť, aby sa v súťaži podnik nedostal do rúk konkurencie, ktorá bude mať záujem na utlmení jeho činnosti.
Exminister Ľubomír Galko (SaS) by prenájom leteckých opravovní ešte zvážil, verí, že podnik dokáže byť efektívny. “Ak by tam bol schopný manažment a mal by podporu rezortu, dokázali by získať potrebné certifikáty a súťažiť o zákazky,” hovorí. Odchod štátu podľa neho otvorí cestu k štátnym zákazkám pre súkromné firmy, ktoré majú vplyv v rezorte. Za pôsobenia Galka hospodáril opravárenský podnik so ziskom 200-tisíc eur.
—-
Hospodárenie opravovní
Hospodársky výsledok
|rok 2008 strata 1,3 milióna eur
|rok 2009 strata 0,4 milióna eur
|rok 2010 strata 2,4 milióna eur
|rok 2011 zisk 0,2 milióna eur
Tržby podniku
|rok 2008 15,4 milióna eur
|rok 2009 14,7 milióna eur
|rok 2010 8,2 milióna eur
Monitor
Názov: Glváč ušetril, aby mohol míňať, s Kažimírom sa už dohodli
Zdroj: http://www.topky.sk
Dátum: 02.01.2013
Čas: 00:00
Strana: 0
Autori: TASR
Text správy:
BRATISLAVA – Rezort obrany bude v roku 2013 riešiť svoje finančné suchoty aj pomocou úspor, ktoré dosiahol v roku 2012 (cca 8,1 mil. eur). Minister Martin Glváč sa dohodol so šéfom rezortu financií Petrom Kažimírom, že tieto peniaze môže preniesť do tohto roka.
“Mám jeho slovo na takýto proces,” povedal Glváč. Podľa doterajšej praxe by sa nevyčerpané prostriedky účtovného roka mali na jeho konci vrátiť do štátnej kasy. Spomínanou dohodou sa teraz na obrane vyhnú tomuto postupu. “Nemusím to robiť tak, ako sa robievalo v minulosti na poslednú chvíľu, že aha, tu máme nejakú zmluvu v šuflíku, tak rýchlo urobme dodatok a niečo nakúpme,” vysvetlil minister.
Obranné výdavky v roku 2013 mali podľa pôvodných návrhov klesnúť pod úroveň jedného percenta hrubého domáceho produktu, napokon však budú predstavovať 1,01 percenta HDP a mali by dosiahnuť 759 miliónov eur. Šéf rezortu financií Peter Kažimír otvorene priznal, že obranné výdavky doslova vytiahli cez jedno percento z HDP. “Musím uznať, že je to už otázka reputačných nákladov a plnenia našich záväzkov vo vzťahu k NATO. Viete, že dohoda členských krajín NATO sú minimálne dve percentá z hrubého domáceho produktu,” vysvetlil v októbri Kažimír.
Do obranných výdavkov sú zarátané aj výdavky ostatných rozpočtových kapitol v medzirezortných programoch. Objem zdrojov kapitoly ministerstva obrany na rok 2013 je naplánovaný na 748 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o 49,9 milióna eur (zníženie o 6,25 percenta). “Vďaka spomenutému spôsobu hospodárenia by zníženie nemalo byť také citeľné,” odhaduje Glváč.
http://www.topky.sk/cl/10/1336135/Podivne-manevre-na-ministerstve-obrany–Glvac-utajil-nakup-dvoch-lietadiel
Žiadam prispievateľov týchto stránok, aby písali o našich problémoch a nie uvádzaním kauz zo stránok iných médií, tie si vedia vyhľadať v dennej tlači a vôbec v médiach aj naši kolegovia, aj poslanci a ministri, samozrejme ak majú záujem.
Tento portál nie je verejnoprávne médium, ani Nový čas, topky, atď. aby sme riešili Gorilu, Slotu a to čo podávajú iné médiá. Nepoznáme čistého politika všetci kradli, rozkrádali a budú kradnúť a rozkrádať dokial budú žiť – to je ich hlavný cieľ – preto do toho išli. Napíšte o výnimkách, ak také existujú aj tak ich v niečom pošpinili. Píšte o kauzách ktoré poznáte zo svojho rezortu a ktoré poškodili spoločnosť – silové zložky.
Tento portál nemá slúžiť na dennodenné stresovanie našich členov ale na upevňovanie súdržnosti a spolupatričnosti, vzájomné oboznamovanie sa kto, čo, akú má ešte výdrž a že existujeme.
Tak menej tých stresových prípadov, tie nech si riešia kompetentní a my ich s nadhľadom hodnoťme.
Tak nad týmto ani nemá zmysel moc meditovať. Stačí jedna veta – zasa jeden odborník na svojom mieste…. Takých sme mali a stále máme v rôznych sférach tejto spoločnosti a preto to u nás tak vyzerá….howgh.
Zaujala ma OBRANA august 2012 rozhovor Pavla Vitka s predsedom SOZZO: „Sme za férovú hru“
Ako a kde sa má VD zamestnať?
Pán Marián Lacko, predseda Slovenského odborového zväzu zamestnancov obrany, táto otázka je postavená pre neho.
Je vo funkcii od roku 1992, dovtedy bol zástupca odborov u Vojenských stavieb v Bratislave, čiže žiaden nováčik, podľa článku vraj mu ide o lepšiu situáciu vo VOP Nováky, ako aj iné vojenské opravárenské podniky, sklady s nebezpečným materiálom, vojenský výskumný ústav, vojenský letecký technický a skúšobný ústav, LOT, …
M. Lacko konštatuje, že potom ako dostal z MO list s požiadavkou na časový priestor, odborári (on)nemajú záujem situáciu vyhrocovať. Cezto, že tvrdí: všetci zamestnanci v rozpočtových organizáciach (teda jeho ovečky) mali v roku 2011 zvýšené tarifné platy o 1% pri inflácii 3%, čiže išli o 2% dolu. Tento rok je zvýšenie 0% pri predpokladanej inflácii 2,9 – 3%. „Platy nemálo zamestnancov vo verejnej službe sa už začínajú nebezpečne približovať minimálnej mzde a ak sa tento trend nepodarí zastaviť (kto?), ich výška bude doslova demotivačná“ nazdáva sa Lacko, ktorý je aj členom Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity).
Prečo sa nezastane svojich a na strane druhej má záujem vyhrocovať situáciu s výsluhovými dôchodcami?
Hovorí: “Odborom ide aj o to, aby na pozíciach vo verejnom záujme neboli zamestnanci, pre ktorých je táto práca jediným zdrojom príjmov, nahrádzaní poberateľmi výsluhových dôchodkov. V niektorých oblastiach tento pomer dosiahol úroveň 50:50“. (Následne si aj odpovedá). „Výsluhový dôchodcovia nemajú dôvod byť organizovaní v našich odboroch. Aj preto percentuálne pomer organizovanosti klesol (dôvod !). Aký by to malo zmysel, keby tí, čo žijú len z platu, skončili na ulici?“
Malo by to zmysel, p. Lacko, radšej na ulici ako v nebíčku (v zemi?), viď Nováky. VD sú odborníci, ktorí dokážu riadiť aj pracovať a sú cvičení v narábaní s muníciou, technikou, ovládajú BOZP, kontrolnú činnosť, aj posúdiť včas nebezpečenstvá, aj im predchádzať. Ľudský život je viac ako byť vašim členom odborov, ktorého si nedokážete ani zastať.
Vaše obhajovanie neohajiteľného: „Vôbec nám nejde o dajakú diskrimináciu výsluhových dôchodcov, ale o férovú hru a o rovnosť šancí pri zabezpečení funkcionality (?) v rámci obsadzovania jednotlivých postov. Tak by to malo byť a verím, že aj bude. Na rokovaní s ministrom som túto otázku označil ako veľmi dôležitú a som si istý, že minister nás (mňa) chápe“.
Záver: Pán Lacko, tak ako ste sa nevedel zastať o.z. v čase keď ste robil odborára u Voj. stavieb a pripustil ste rozpad podniku, tým aj stratu zamestnania pre stovky zamestnancov, tak ani teraz nezastupujete nikoho. Ste figúrkou trpenou po celých 22 rokov v armáde, pretože nikomu neodporujete (nadriadeným).
Teraz ste však „neférovo hral“, klamal a zavádzal ste neskúseného ministra obrany tým, že ste ponúkol odmietanie zamestnávať výsluhových dôchodcov a na miesta zamestnancov, voj. špecialistov doporučujete ľudí z ulice, na zaškolenie ktorých nestačí 1 – 3 mesiace, ale prax niekoľko rokov (aj v Afganistane a Eritrei). Až si raz sám siahnete na počin, rozbušku, potom budete „túto otázku ako veľmi dôležitú ..„ ministrovi inak vysvetľovať (Vy už samozrejme nie, vy budete v nebíčku prikladať pod kotol).
Zbrojárska lobby v slovenskej politike
Rezort armády je dlhodobo označovaný za čiernu dieru štátneho rozpočtu. V jeho neprospech hovorí i počet netransparentných tendrov či podozrení z machinácií pri
verejných zákazkách a obstarávaniach. Najväčšou od samostatnosti Slovenska bola nepochybne kauza Mokys za 7,5 miliardy korún. Tá ešte ani neodznela a predstavitelia armády sa v júli tohto roku nechali počuť, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú na dne a potrebujú financie na modernizáciu. Spolu 3,3 miliardy eur.
MOKYS polícia stále nevyšetrila
Tender na vojenský komunikačný systém Mokys, ktorý je v súčasnosti nefunkčný a to i napriek tomu, že Slovenská republika doň investovala už vyše 174 miliónov eur, bol spochybňovaný od samého začiatku. Po úprave pravidiel už počas výberového konania ho vyhrala britská firma BAE Systems a to aj napriek tomu, že jej ponuka nebola ani zďaleka najlacnejšia. Rovnaká firma bola už v tom čase prešetrovaná anglickou políciou pre podozrenia z korupcie a machinácií vo výberových konaniach. Britský koncern napokon dostal i mastnú pokutu vo výške vyše 350 miliónov eur.
Subdodávateľmi MOKYS-u boli i známe mená zbrojárskeho priemyslu na Slovensku ako napríklad firma exministra za SDKÚ Ľudovíta Černáka Vývoj Martin a.s., ktorá okrem iného nakúpila pred rokom od štátu platinové sitká pod trhovou cenou aby ich následne výhodne vyviezla do zahraničia a predala. Zaujímavé je preto najmä motto firmy zvýraznené na ich stránke, znie: “Zaujímame sa o krajší, lepší, čistejší aj bezpečnejší svet…”. Ďalším dodávateľom sa stala Delta B, firma v ktorej je konateľom otec Ivana Weissa. Tá sa postarala o pozornosť už pri vyhlásení tendra, kedy svoje ponuky doručili v navzájom vymenených obálkach s firmou Delta Defence. Tretím slovenským subdodávateľom je firma Corinex, v ktorej okrem iných pred rokmi pôsobil aj Róbert Kaliňák. Corinex dodá rovnaké kontajnery, ktoré sa nezmestili ani na jeden zo skúšaných nosičov i pre švédsku armádu.
V kauze ešte stále prebieha vyšetrovanie, to sa však uskutočnilo i na prelome rokov 2007/2008 kedy polícia pochybenie nezistila. Rezort obrany spočiatku odhadoval náklady na 176 milióna, no dnes je však jasné, že suma sa vyšplhá o desiatky miliónov eur.
Netransparentné tendre
Za posledné roky musela polícia prešetrovať mnohé tendre pre podozrenie z porušenia zákona. Pri mnohých zákazkách ako napríklad v už spomínanom niekoľko miliónovom MOKYS-e boli pravidlá menené počas súťaže a preto je dôvod na podozrenia z machinácií či cieľeného výberu. Pred zákonom takmer neviditeľným a o to mocnejším nástrojom firiem sú “dary”. Dá sa viac než predpokladať, že takýmto spôsobom sa uchádzači snažia misu váh pri verejnom obstarávaní nakloniť na svoju stranu. Napríklad pri výberovom konaní pre MOKYS bol povšimnutiahodný dar víťaznej britskej firmy BAE Systems, ktorá Národnej akadémii obrany maršala Andreja Hadika venovala 40 počítačov a to len krátko pred vyhlásením víťaza tendra. Na jeseň roku 2010 bol prichytení dôležitý úradník ministerstva obrany za volantom auta, ktoré patrilo zamestnancovi zbrojárskej firmy, ktorá obdržala štátne zákazky vo výške takmer 30 miliónov eur. Milan Kuzma v tom čase pracoval na Úrade pre investície a akvizície, ten rozhoduje o všetkých nákupoch a tendroch pre armádu.
Stále tí istí
Mnohým ľuďom točiacim sa okolo zbrojného priemyslu neublíži ani to, že boli v minulosti zapletení do podozrivých tendrov. Naopak postupujú z pozície na pozíciu. Ideálnym príkladom je Ivan Chyla, ktorý sa stal nedávno členom dozornej rady zbrojárskej akciovky Konštrukta Defence, tú štát ovláda prostredníctvom holdingu DMD Group. Do tejto pozície ho dosadil vládny SMER-SD a to i napriek tomu, že Chyla bol pri výbere dodávateľa MOKYS-u v roku 2005 predsedom výberovej komisie.
Do politiky aj otvorene
V dôsledku nedostatočnej kontroly a pravidiel financovania politických strán je taktiež viac než pravdepodobné, že zbrojárenská lobby poskytuje financie mnohým politickým stranám, ktoré sú v tom danom období pri moci. Do politiky sa snaží prostredníctvom svojich strán vstúpiť vo 4-ročných intervaloch aj už spomínaný Ivan Weiss, ten sa okrem financovania strany 99% netajil ani finančnou podporou Novej SDĽ.
Robert Mihály, štvrtok 9. augusta 2012 14:11
JUDr. Kaliňák asi nepozná zákaz retroaktivity
Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu. Retroaktivita sa pripúšťa len v trestnom práve v rámci princípu prospešnosti. Neprípustnosť retroaktivity sa dnes snaží zrušiť minister vnútra, aj keď to nerobí priamo. V kasičke ministerstva, ktorú ani on v r. 2006 – 2010 príliš nešanoval, lebo vykrmoval neefektívne štruktúry, zlatými padákmi, opravujem príplatkami za riadenie uplácal policajných funkcionárov, nedohliadol na zmanipulované tendre, a pod., teraz chýbajú peniažky a kto iný si to má vyžrať ak nie policajní výsluhoví dôchodcovia, vďačný to terč?
Tento článok nie je o opodstatnenosti/neopodstatnenosti výsluhových dôchodkov. To je na iný článok. Tento je o poukázaní na to, ako sa pán minister vnútra snaží obísť zákaz retroaktivity, čo môže byť nebezpečným precedensom, ak mu jeho plán vyjde.
Dnes sú to výsluhoví dôchodcovia, zajtra to ale môže byť niekto iný. Samozrejme, minister sa bude brániť, že o spätnú účinnosť v jeho pláne nejde, maximálne tak o nepravú, povolenú. Som toho názoru, že ide o pravú klasickú spätnú účinnosť, lebo zmeny sa nebudú týkať len nových policajtov, ale aj starých a tých čo už sú na výsluhovom dôchodku, ktorí by do neho možno neodišli trebárs vo veku 55 rokov, ale až vo veku 62 rokov, aby sa vyhli tomu, čo na nich teraz chystá minister – 10% odvod z dôchodkov. Oni to však dopredu nevedeli, že pravidlá budú môcť byť zmenené takto za pochodu. Ak by to vedeli, mnohí z nich by do dôchodku šli neskôr. Keďže to nemohli vedieť, využili to, čo im zákon umožňoval a garantoval.
Podobá sa to na nedodržanie zmluvy, mení sa niečo na čom sa raz dohodlo a bolo to uzákonené. Daný zákon totiž nič nehovorí o tom, že výška dôchodku sa môže časom meniť nadol. A o to v podstate ide v Kaliňákovom návrhu.
Daný zákon nepripúšťal a nepripúšťa výnimky a zmeny, ktoré teraz plánuje zaviesť minister. Ak sa niečo mení takýmto spôsobom ide podľa môjho názoru o spochybnenie nášho právneho systému. Potom je už v tejto krajine možné skutočne všetko.
Navyše v návrhu ministra je aj prvok diskriminácie. Lebo jeho opatrenie nepostihuje všetkých, ktorí sú v systéme, rovnakým dielom, ako bude uvedené nižšie.
Jediným čistým riešením, aj keď sa táto veta asi nebude páčiť tým starobným a výsluhovým dôchodcom, ktorí pracujú vo verejnej správe, je podľa môjho názoru to riešenie, ktoré navrhovala bývalá vláda: Nikto nemôže od verejnej správy, resp. štátu poberať plat a súčasne starobný alebo výsluhový dôchodok. A ak, tak jedine za presne stanovených podmienok, napr. dané pracovné miesto sa nevie obsadiť iným spôsobom.
PLÁN „A” ZLYHAL
P. Kaliňák asi zistil, že pôvodný plán: zdaniť 20%-nou daňou výsluhové dôchodky, akonáhle sa bývalý policajt zamestná, by bolo na dlhé paže. Za prvé, museli by sa potom zdaniť aj starobné a invalidné dôchodky u tých, ktorí pracujú. V opačnom prípade by mohlo ísť o nerovnocenný prístup až diskrimináciu, čo by bolo v kolízii s Ústavou SR. A hlavne: výsluhový dôchodok je dôchodok a nie príjem a teda ho v žiadnom prípade, ani keď jeho poberateľ pracuje, nemožno zdaniť ako daň z príjmu; aj keby sa toto zdanenie oficiálne volalo inak. Nehovoriac o tom, že jeden príjem by bol takto nepriamo zdanený hneď dva krát: raz cez tento príjem samotný a druhý krát cez výsluhový dôchodok. To by sa potom podľa tejto logiky mohli zdaňovať všetky dôchodky aj keby ich poberatelia nepracovali, lebo svojim spôsobom aj dôchodok je príjem; len sa volá dôchodok. A to by už bola silná káva.
PRETO JE TU PLÁN „B”:
Ten znie 10%-ný odvod z každého výsluhového dôchodku, ak jeho poberateľ má menej ako 62 rokov, bez ohľadu na to či pracuje alebo nie, a 2%-ný odvod z každého platu aktívneho policajta na osobitný účet ministerstva. S očakávaním, že výsluhoví dôchodcovia tomu ešte budú radi, lebo 10% je menej ako pävodne plánovaných 20% pre tých, čo sú zamestnaní. Dajme nabok reči, že za tú čiastku výsluhoví dôchodcovia budú môcť využívať nadštandardné nemocnice MV SR a využívať raz za rok rekreáciu v nejakom rekreačnom zariadení ministerstva, lebo na spomínané výhody majú dôchodcovia nárok viac menej aj tak. A okrem toho, mnohí tieto veci aj ak nevyužívajú, aj keď môžu. Kompromisom by mohlo byť, ak tých 10% by platili len tí, ktorí majú záujem o nové služby a produkty, na ktoré doteraz nemali nárok.
Podobne ako nemohol byť 2 krát zdanený príjem u výsluhových alebo aj starobných dôchodcov, ak sú zamestnaní, tak nemôžu byť v právnom štáte z jedného dôchodku platené napr. zdravotné odvody v podstate dva krát a to: cez nový odvod a ten ktorý už je dávno zabezpečený iným spôsobom.
Pán Kaliňák teraz potrebuje naplniť kasu, ku ktorej vyprázdneniu dopomohol nemalou mierou aj on a to šafárením, ktoré dopustil alebo aj sám režíroval. A pritom vláda ktorej bol 4 roky členom dokázala Slovensko zadlžiť bezkonkurenčne rekordným deficitom štátneho rozpočtu. Kde sú pre pána kráľa tie peniaze?! Samozrejme že na ministerstve chýbajú peniaze! Veď sa tam nimi mrhalo a mrhá. Viď. niektoré články aj na tomto blogu. To nie je len v tom, že za poslednej pravicovej vlády odišlo zo zboru mnoho policajtov, ako sa to snaží bagatelizovať minister. Mimochodom, možno väčšina z nich odišla práve preto, lebo mali obavu, že pravicová vláda na nich bude uplatňovať negatívnu spätná účinnosť. Paradoxne k tomu siaha tá ľavicová vláda, ktorá sľubovala istoty.
Od nového roku má byť tento nový “odvod” 10%. O dva roky to už môže byť 15%, o tri 20…. Kde je strop?
POZASTAVENIE VALORIZÁCIE
Minister hovorí, že sa pozastaví nie len valorizácia výsluhových dôchodkov, ale zrejme aj valorizácia platov u aktívnych policajtov. Ale slovíčko ZREJME, sú len zrejme zadné dvierka aby sa výsluhoví dôchodcovia necítili, aspoň prozatím, diskriminovaní, že finančnú dieru na ministerstve budú plátať len oni, aj keď si riadne počas služby platili odvody. Že si to napokon zlíznu asi len výsluhoví dôchodcovia vyplýva zo slov ministra, ktorý povedal, že zastavenú valorizáciu platov u aktívnych policajtov, ak k nej dôjde, sa bude snažiť kompenzovať odmenami. Teda znova ide o niečo, čo hraničí alebo je diskrimináciou, aj keď nechcem veci dramatizovať porovnávaním s diskrimináciou závažnejšieho charakteru. Aktívni policajti svoje dostanú, aj keď “len” cez odmeny, výsluhoví nie. Navyše, na rozdiel od aktívnych, budú platiť do rozpočtu ministerstva mesačne 10-timi percentami oproti 2 %-tám.
Je pochopiteľné, že drvivá väčšina najmä pravicovo orientovaných voličov, bude oceňovať retroaktívnu aktivitu p. Kaliňáka, treba ale vidieť aj druhú stránku veci – potieranie jedného zo základných právnych princípov. Toto nie je systémové riešenie, ale riešenie Hurá systémom, ktorý väčšinou nemá dlhé trvanie a navyše má často krát opačný efekt. Ak to nejaké združenie bývalých policajtov dá na súd, s veľkou pravdepodobnosťou vyhrá a mešec ministerstva bude ešte o trochu prázdnejší.
POSTREHY a NÁVRHY STARÉHO BÝVALÉHO POLICAJTA, ktorý námet na článok zaslal:
„Vo všeobecnosti by som nemal námietky voči solidarite, ak v mešci ministerstva vnútra, z ktorého sú vyplácané aj výsluhové dôchodky, z racionálnych príčin chýbajú peniaze.
Ale:
nech túto solidaritu rovnakým percentom ako výsluhoví policajní dôchodcovia znášajú aj aktívni policajti, a nie že dôchodcovia budú platiť z dôchodkov solidárnych 10% a aktívni policajti z platov len 2%-tá, ktoré sa im aj tak vrátia späť cez odmeny, ako sa to aj ministrom plánuje,
a taktiež nech sa na tej solidarite spolupodieľajú aj tí, ktorí vytvorili, živili, ďalej rozvíjali a aj rozvíjajú neefektívne štruktúry polície. (Nech pán minister zavedú jeden nezávislý špecializovaný tím, stačí s jedným auditorom, a budú sa diviť, koľko sa na ministerstve prehajdákava. Aj jeho prispením). Inak nie.”
„Ja a koniec koncov veľa odídených sa právom cítime takýmto postupom ukrivdení. Ja som v polícii odkrútil 32 rokov. Odchádzal som podľa vtedy platného zákona a nechápem, prečo by som mal byť na, podľa mňa, zaslúženom dôchodku ukrátený čo i len o percento. To, že nejakí nezodpovední hajzlí… na ministerstve vnútra šafárili alebo šafária neprijateľným spôsobom s peniazmi za to ja mám znášať následky? Ja som poctivo celé roky odvádzal odvody do svojho dôchodkového zabezpečenia.
Tak prečo dieru v rozpočte ministerstva mám v prvom rade znášať ja a mne podobní?”
„Okrem polície som nikdy inde nebol. Po odchode som zistil, že vzhľadom na vek a minulú prax som vlastne v nejakej, aspoň ako tak dôstojnej práci, vzhľadom k môjmu vzdelaniu, nepoužiteľný. Dnes aj ľudia s riadnym vzdelaním a praxou a samo aj vekom, si ťažko hľadajú prácu. Ak mi Kaliňák z výsluhového dôchodku, ktorý mimochodom nie je tak veľký ako si to možno mnohí myslia, vezme 10%, prežijem. Horšie to bude ak sa výsluhové dôchodky valorizačne zmrazia, alebo budú valorizované len z času na čas a postupne sa tým zdeformujú a tak tí, čo v priebehu pár rokov nezomrú…, na tom budú stále horšie a horšie. Netreba zabúdať, že mnohé výsluhové dôchodky, najmä pred platovou reformou polície, sú pomerne dosť nízke a len o čosi vyššie než starobné dôchodky. Tí ľudia majú minimálnu šancu sa zamestnať, navyše na nich mnohí pozerajú ako na triednych nepriateľov.”
„Mnoho ľudí vyčítavo pozeralo alebo ešte pozerá na výsluhových dôchodcov resp. na možnosť po 15 rokoch poberať výsluhové dôchodky. (Zákon to teraz mení a stanovuje túto hranicu na 25 rokov). Ale málo kto z týchto ľudí si uvedomí, že po 15 rokoch len zanedbateľné percento oprávnených túto možnosť využívalo, lebo sa im to neoplatilo. A ešte menej ľudí vie, že aj samotní starí výsluhoví dôchodcovia, ktorí slúžili desiatky rokov, nikdy nepochopili prečo v novom, resp. po revolučnom zákone, po r. 1989, múdre hlavy zaviedli nárok na výsluhový dôchodok a odchodné už po 15 rokoch. To nemali ani nemajú ani ďaleko bohatšie štáty. Týmto sa u nás chceli zahojiť rany bývalým ŠTBákom, ktorých bolo požehnane a tak isto aj hraničiarom. Tým dokonca rátali jeden odslúžený rok na čiare za dva. Môže sa dnes niekto čudovať, že mnohí príslušníci (aj keď ich nebola väčšina) polície, väzenskej a justičnej stráže, colnej správy, hasičského zboru a horskej služby využívali možnosť získať výsluhový dôchodok po 15 rokoch, teda možnosť, ktorú pre nich schválili politici bez toho, aby ich o to dotyční príslušníci žiadali? Využívali len systém, ktorý vymysleli politici, ktorí aj keď si to možno neskôr uvedomili, že to nie je správe, nemali sa k činu to zmeniť. To ale je problém politikov, nie výsluhových dôchodcov, ktorí k daným zložkám predpokladám poväčšine nenastupovali s vedomím, že po 15 rokoch budú mať takú možnosť. Mnohí z nich stratili ilúzie o službe občanom, s ktorými k týmto zložkám nastupovali, a tak sa rozhodli odísť a hľadať si zmysluplnejšie pole pôsobnosti.”
„Pýtam sa, toto čo ide zavádzať teraz Smer, toto sú tie istoty ktoré sľuboval pred voľbami? Možno jedna jediná istota, ktorá zatiaľ v tomto štáte platila bola právna istota, ktorá zabezpečovala zákaz retroaktivity. Ak sa ju Kaliňákovi a Smeru podarí zrušiť v tomto jednom prípade, môže to byť spúšťačom pre iné retroaktivity.”
„Mimochodom, p. Kaliňák potierajú vlastné slová. Pamätám si na jeho slová, keď ešte bol pred rokom a pol v opozícii a kritizoval návrh vtedajšej koalície, ku ktorému sa ale teraz hlási pomaly ako ku svojmu: Išlo o posunutie hranice nárokovateľnosti výsluhových dôchodkov nie po 15 rokoch, ale po 25 rokoch. Vtedy „z princípu” (straníckeho?) tvrdil, že dôjde k deformácii práva, lebo ak napr. budú v službe spolu dvaja policajti ktorí budú musieť ísť na zákrok, tak ten služobne o rok mladší policajt (ktorý by mal nárok na výsluhový dôchodok „až” po 25-tich rokoch, na rozdiel od toho staršieho, s nárokom po 15 rokoch) by mohol povedať: Keďže ty si sociálne zvýhodnený oproti mne, aj keď slúžiš len o rok dlhšie, choď si na zákrok sám…”
„Takto „principiálny” boli p. Kaliňák v opozícii. Pritom v tomto prípade by o žiadnu neprávosť nemohlo ísť, lebo návrh vtedajšej koalície nepočítal so spätnou účinnosťou a ak by sa novému uchádzačovi o prácu v polícii nové podmienky nepáčili, nemusel by do zboru vstupovať.”
„Nehovoriac o tom, že keď ešte boli p. Kaliňák prvý krát ministrom tak spolu s Ficom garantovali policajným odborárom, že ak vyhrajú voľby aj v r. 2010 tak sociálne zabezpečenie policajtov zostane na 100% zachované…”
“Počítam s tým, že väčšina kritikov Smeru bude pri tomto návrhu Smeru prvý krát v živote tlieskať. Ale aj taký je život.”
Za OZ Peter Jankovič
Stop alibizmu, piatok 6. júla 2012 07:10
MONITOR
Názov: PRIORITOU JE VNIESŤ DO REZORTU UPOKOJENIE A STABILIZÁCIU
Zdroj: Euroreport plus
Dátum: 11.07.2012
Čas: 00:00
Strana: 20
Autori: Šišuláková Mária
Text správy:
Minister obrany na Slovensku je v duchu tradície, ktorá sa dodržiava v celej Európe, aj v súčasnej vláde Roberta Fica, civil. Jeho neľahkou úlohou je – veľmi stručne povedané – šetriť finančné prostriedky, modernizovať armádu a súčasne ďalej podporovať šírenie jej dobrého mena pri bezpečnostných operáciách vo svete v rámci NATO. Ministra Martina Glváča požiadala o rozhovor publicistka Mária Šišuláková.
* Pri nástupe do funkcie ste povedali, že rezort začne šetriť od seba. Kde vidíte možnosti uplatňovať túto zásadu?
Áno, povedal som, že šetriť musíme začať od seba, a to platí. V tomto rezorte to nemôže donekonečna fungovať tak, že stále budeme pýtať peniaze, ale na druhej strane tu bude naďalej prezamestnanosť. Nechcem sa dotknúť nikoho, kto v rezorte obrany pracuje, no jednoducho povedané, pracovný proces tu treba nepochybne zefektívniť. Možné úspory vidím napríklad v centralizácii právnych služieb v rámci ministerstva – nevidím dôvod, aby pomaly každý útvar mal osobitného právneho poradcu, radšej nech dobre pracuje jedno ústredné pracovisko právnych analýz, ktoré bude slúžiť všetkým. Do nemalých úspor vyústi aj zlúčenie vojenských spravodajských služieb pod jednu kuratelu, a ďalšie kroky budú nasledovať. Som napríklad otvorený diskusii o reštrukturalizácii a optimalizácii fungovania organizácií spadajúcich do pôsobnosti nášho rezortu. Som presvedčený, že v civilnej zložke rezortu ešte rezervy sú. Samozrejme, neznamená to, že vojaci vo svojich radoch nemajú hľadať možnosti ako ušetriť. Na túto tému prebiehajú rozhovory s náčelníkom generálneho štábu.
* Ušetrené prostriedky chcete použiť na čiastočnú modernizáciu ozbrojených síl. Môžete spresniť, o akú sumu približne ide a do čoho ju chcete investovať?
Pri súčasnom zdrojovom rámci musíme ísť cestou hľadania vnútorných rezerv. Už v súčasnosti sa tak deje a zefektívnením vynakladania financií postupne nachádzame zdroje, ktoré okamžite používame na plnenie požiadaviek ozbrojených síl. V tomto sme s náčelníkom generálneho štábu našli spoločnú reč a vojaci už čoskoro pocítia pozitívnu zmenu. Na veľké investície do modernizácie však ešte budeme musieť počkať. Uvedomujem si, že všetky okolité krajiny už investovali do modernizácie základných druhov výzbroje, a my máme čo doháňať. Som však optimista a modernizácia bude pokračovať ešte počas môjho funkčného obdobia. V súčasnosti sa spolu s ozbrojenými silami zameriavame na zlepšenie podmienok denného výkonu vojenskej služby, to znamená, že na základe preskupenia finančných zdrojov postupne vytvárame podmienky na budúce väčšie investície.
* V obrane aj v armáde sa už v uplynulých šiestich rokoch realizovala širšia racionalizácia. Tento proces ešte stále pokračuje?
Áno. Poslednú väčšiu zmenu ozbrojené sily realizovali v roku 2009, keď znížili počty generálneho štábu, ako aj operačných veliteľstiev. Znižovanie počtov však automaticky neznamená zracionalizovanie práce organizácie. Mantinelom je v tomto prípade funkčnosť systému. Preto sa snažíme vyšpecifikovať a zbaviť sa napríklad objektov, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme, alebo činností, ktoré nesúvisia s obranou štátu, prípadne s plnením záväzkov Slovenskej republiky. Racionalizáciu vidím aj v zmene myslenia príslušníkov rezortu hlavne v oblasti obstarávania. Modernejšie technológie zlepšujú podmienky služby, šetria čas a z dlhodobejšieho hľadiska aj peniaze. Za veľa peňazí sa doteraz darilo vojakom udržiavať bojaschopnosť techniky, ktorá už dávno mala byť vymenená. Touto cestou rozhodne nechcem ísť. Ak spoločnosť potrebuje schopné ozbrojené sily, musíme im vytvoriť najlepšie podmienky na rozvoj v rámci možností rozpočtu.
* Racionalizácia zasiahla okrem iných činností vojenské opravárenské podniky, z ktorých zatiaľ zostali Nováky. V nedávnej minulosti sa v nich stali viaceré incidenty s vážnymi následkami. Aká je najbližšia budúcnosť tohto podniku?
Na základe odporúčaní odbornej komisie, ktorú som na tento účel zriadil, som rozhodol, že ministerstvo obrany zabezpečí zákazky pre Vojenský opravárenský podnik v Novákoch do konca roka 2012. Komisia zvažovala rôzne varianty ďalšieho postupu, ako najvýhodnejší sa však javí scenár, podľa ktorého bude podnik pokračovať v prevádzke s krátkodobým zabezpečením zákaziek zo strany rezortu a Ozbrojených síl SR pri súčasnom hľadaní strategického partnera. V súčasnosti vyhodnocujeme ponuky troch záujemcov. Po prvotnom prieskume pripravíme transparentné ponukové konanie, v ktorom budeme hľadať najstabilnejší a dlhodobo najudržateľnejší projekt. Finančný rozsah vstupu partnera bude závisieť predovšetkým od podnikateľského plánu, resp. štruktúry a objemu výroby alebo služieb, ktoré bude podnik ponúkať. To už bude úlohou nového predstavenstva a dozornej rady VOP Nováky. Nový manažment, ktorý som vymenoval, dostal za úlohu optimalizovať prevádzkové náklady spoločnosti a intenzívne hľadať možnosti využitia kapacít podniku. Činnosť nového vedenia budeme vyhodnocovať pravidelne každý mesiac.
* Otázniky v minulosti aj teraz vyvoláva kontroverzný mobilný komunikačný systém MOKYS, ktorý podľa zverejnených informácií pohltil veľa financií, ale nie je funkčný. Čo ho čaká?
V súčasnosti právne a ekonomicky skúmame možnosti, ako pokračovať v projekte MOKYS s cieľom dobudovať ho tak, aby spĺňal schválené takticko-technické zadanie. MOKYS ako systém je funkčný a mobilný, ale má výrazné funkčné obmedzenia. Sme schopní prepravovať ho na dodaných nosičoch v rámci Slovenskej republiky, ale funkčnosť celého systému je značne obmedzená. Navyše rozmerovo nie je možné systém prepravovať určenými typmi vojenských dopravných lietadiel používaných v súčasných typoch vojenských operácií, čo má výrazne negatívny vplyv na jeho možnosti nasadenia. Po opätovnej analýze požiadaviek Ozbrojených síl SR budú nosiče systému podrobené vojskovým skúškam, či budú spĺňať požiadavky na prepravu systému MOKYS iba na území Slovenskej republiky a na prepravu kontajnerov ISO 1C a 1D pre potreby našej vojenskej logistiky. Chcem, aby tento systém pôsobil na území Slovenska a V4, toto vieme v krátkom čase dokončiť. Mojím cieľom je, aby MOKYS fungoval.
* Boj proti korupcii je trvalý proces a o jeho opodstatnenosti niet pochybností. Môžete prezradiť o ňom svoje predstavy?
Už som niekoľkokrát avizoval, že jedným z pilierov ministerstva obrany pod mojím vedením je a bude nulová tolerancia k prejavom korupcie a klientelizmu. Nadviazali sme na dobré skúsenosti s protikorupčnou linkou, ktorá už opäť funguje – aj s jej pomocou môžeme odhaľovať konkrétne korupčné správania ľudí z rezortu. Ale ideme aj ďalej: preverili sme všetky zmluvy, uzavreté v období pred mojím nástupom, a ak sa potvrdia podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu v niektorých organizáciách v pôsobnosti rezortu, tvrdo zakročíme. To platí aj do budúcnosti: od začiatku môjho pôsobenia v rezorte obrany sa sústreďujem na maximálnu transparentnosť pri výdavkoch našej rozpočtovej kapitoly s cieľom použiť ušetrené zdroje v prospech ozbrojených síl, a v tomto úsilí nemienim poľaviť.
* Minulé vedenie rezortu pripravilo strategické hodnotenie obrany. Vyplynuli z tohto dokumentu pre vás nejaké poznatky?
Aj v tomto prípade platí, že sa nechcem unáhliť s predčasnými vyhláseniami. Ako som už povedal, v bielej knihe sú niektoré opatrenia v rozpore s platnou legislatívou. Na druhej strane treba povedať, že biela kniha o obrane obsahuje iba základné politické princípy budúceho smerovania ozbrojených síl. Budúca koncepcia ozbrojených síl ešte bude predmetom širokej rezortnej a politickej diskusie.
* Vaším zámerom je pripravovať rozvojový plán rezortu obrany vrátane ozbrojených síl s výhľadom do roku 2024. Čo má obsahovať, aký je jeho hlavný význam?
Do vnútra rezortu chcem v prvom rade priniesť upokojenie a stabilizáciu. Nebudem sa umárať nekonečnými analýzami, ako to robil môj predchodca, ale chcem pristúpiť k praktickým riešeniam problémov od tých, ktoré sú najakútnejšie, až po tie dlhodobé. Chcem odstrániť trecie plochy medzi civilnou a vojenskou zložkou rezortu. Som pripravený posilniť kompetencie tým zložkám, ktoré ich potrebujú na účinné plnenie úloh. Mám záujem o rozvoj ľudského potenciálu ozbrojených síl, chcem dať priestor a podmienky kvalitným, vzdelaným a perspektívnym ľuďom, aby mali záujem dlhodobo pôsobiť v rezorte a neodchádzali do lukratívnejšieho súkromného sektoru. Ak nám budú odchádzať najlepší ľudia, ktorých vzdelávanie, príprava i výcvik stáli nemalé prostriedky, budeme trestuhodne mrhať potenciálom, ktorý máme. Viac ako rok a pol žili profesionálni vojaci v neistote, čo bude s motiváciou, hodnotením a odmeňovaním ich práce. Chcem deklarovať, že zachováme súčasný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov Ozbrojených síl SR. Ľudia v našom rezorte sú pripravení riskovať a nasadzovať svoje životy a zdravie vo verejnom záujme nás všetkých. Zaslúžia si preto istotu, že štát sa o nich a ich rodiny a blízkych postará.
* Pre našu armádu je veľmi dôležitá medzinárodná spolupráca, ktorou si Slovenská republika vydobyla dobré meno. Súčasne však aj tu cítiť nedostatok financií. Možno i tak postupovať v upevňovaní renomé?
V demokratickej krajine sa ministri menia, vlády sa menia. To je v poriadku. Ale to, čo zostáva a musí zostať, je kontinuita nášho strategického obranného a bezpečnostného začlenenia v euroatlantickom priestore. Sme členmi NATO a máme záruky, ale i záväzky vyplývajúce zo systému kolektívnej obrany. Sme členmi EU a máme zodpovednosť za napĺňanie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. SR a jej ozbrojené sily musia zostať pevnou súčasťou tohto severoatlantického spojenectva ako dôveryhodný, akcieschopný a spoľahlivý partner. Hlásime sa k našim medzinárodným záväzkom a budeme ich naďalej dôsledne napĺňať. Neexistuje lepšia alternatíva na ochranu bezpečnosti SR a jej občanov, ako aj ochranu hodnôt demokracie a slobody, ako byť trvalou súčasťou euroatlantického priestoru. Dnešný svet nie je rajskou záhradou, kde všetci žijú v mieri a pokoji. Dnešný svet je nebezpečný. Slovenská republika nie je izolovaným ostrovom. Hrozby terorizmu a ďalšie tzv. asymetrické hrozby, ako aj nepokoje v určitých lokalitách sveta môžu byť pre nás nebezpečne blízko. Na tieto hrozby musíme byť spoločne s našimi spojencami kvalitne pripravení, vycvičení a vyzbrojení. Som hrdý na našich vojakov, ktorí plnia náročnú misiu v Afganistane či Bosne a Hercegovine. Viem, že ak by sa v nebezpečenstve ocitla Slovenská republika, naši spojenci by nám poskytli účinnú pomoc a podporu. To je základný princíp a hodnota severoatlantickej aliancie. Známe mušketierske “jeden za všetkých, všetci za jedného” platí aj tu.
* Zúčastnili ste sa na májovom summite NATO v Chicagu. Aké závery pre Slovenskú republiku zo stretnutia vyplynuli?
Jedným z najdôležitejších záverov chicagského summitu bolo potvrdiť záväzok členských krajín úspešne dokončiť proces transferu zodpovednosti za garantovanie bezpečnosti Afganistanu do rúk afganských bezpečnostných síl v horizonte roka 2014 a napomôcť nastoliť stabilitu v krajine aj po tomto termíne. Na summite sme potvrdili, že Slovensko je pripravené ponúknuť vojenské spôsobilosti v Afganistane aj po roku 2014 a napomôcť zaručiť, aby sa Afganistan už nikdy nestal bezpečným útočiskom pre teroristov. Súčasne s Afganistanom rezonovali v Chicagu aj témy transatlantickej spolupráce a balíka obranných spôsobilostí, ktorý je produktom prístupu tzv. inteligentnej obrany, vychádzajúcej z princípov dohodnutých na lisabonskom summite v roku 2011. Prízvukovali sme nutnosť zodpovednejšie a efektívnejšie pristupovať k využívaniu zdrojov, a v tejto súvislosti sme prijali návrh na zahrnutie Nórska do formátu najbližšieho rokovania V4+1 – ide o využitie nórskych skúseností v oblasti spolupráce so susednými krajinami, ako aj tvorby plánovacích dokumentov rozvoja ozbrojených síl. Zároveň sme potvrdili účasť slovenskej strany na projekte mnohonárodného výcvikového centra, ktoré má ambíciu stať sa spoločným centrom prípravy a výcviku pilotov vrtuľníkov pod vedením Českej republiky, ktorá aktuálne predsedá Vyšehradskej štvorke.
* Slovensko má záujem spolupracovať v oblasti obrany tiež na úrovni krajín V4. Nedávno sme zastrešili leteckú obranu Českej republiky po nehode na letisku v Čáslave. Počíta sa s podobnou či užšou spoluprácou aj v budúcnosti?
Česká republika bola, je a zostane naším najbližším susedom a partnerom – s českým ministrom obrany máme nadštandardné pracovné vzťahy a máme záujem o zladenie potrieb našich krajín v oblasti obrany. V polovici júna sme v Prahe prerokovali možnosti rozšírenia vzájomnej spolupráce oboch krajín v oblasti obrany, ktorých výsledkom je deklarácia o vzájomnej spolupráci. Priestor na jej uplatnenie vidíme napríklad v spoločnom obstarávaní. Samozrejme, tých oblastí je oveľa viac.
Názov: Naše riešenia by mali mať trvalý charakter
Zdroj: Euroreport plus
Dátum: 11.07.2012
Čas: 00:00
Strana: 5
Autori: Ondera Peter
Text správy:
Do kresla ministra vnútra sa po marcových voľbách opätovne posadil Robert Kaliňák. Z plejády všetkých doterajších ministrov vnútra sa ako jediný udržal v kresle celé štvorročné volebné obdobie. V porovnaní s nástupom vlády Roberta Fica v roku 2006 je však terajšia ekonomická situácia štátu oveľa zložitejšia. Vláda navrhuje východiská. Pohľady podpredsedu vlády SR a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka zaznamenal náš spolupracovník Peter Ondera.
* Môžete stručne charakterizovať, v akom stave ste prevzali rezort?
Nepôjdem do podrobností, ale bol som zhrozený tým, čo som našiel. Objavujeme nepochopiteľné zmluvy, šokovali ma tie spôsoby, akým sa rezort zbavoval majetku, predával ho za pár “šestákov”. Mnoho vecí, ktoré fungovali pri mojom odchode v roku 2010, pretože sme ich dali do poriadku, znova nefunguje. Čaká nás obrovské množstvo práce, hľadáme možnosti a východiská z veľmi zložitých situácií, pri ktorých je však potrebný široký konsenzus vnútri rezortu i v celej spoločnosti.
Preto musíme veľa diskutovať, stavať viacero alternatív a hľadať tú optimálnu, prijímať riešenia, s ktorými sa stotožnia – keď už nie všetci, tak aspoň veľká väčšina. Zároveň chceme, aby to boli riešenia, ktoré budú pôsobiť dlhšie obdobie, tých ustavičných zmien už bolo priveľa.
* Začnime vari tým najdiskutovanejším – to sú výsluhové dôchodky. Hovorme len o policajtoch. Zverejnené úvahy o zdaňovaní odchodného a výsluhových dôchodkov a zastavenie valorizácie dôchodkov znova vniesli do radov dlhšie slúžiacich príslušníkov i výsluhových dôchodcov nervozitu. Pritom vo verejnosti by mal taký krok podporu, ľuďom sa zdá, že policajti neopodstatnene “berú” viac ako tí ostatní…
V predchádzajúcom období sme urobili v systéme sociálneho zabezpečenia zásadné zmeny s cieľom dosiahnuť stabilitu osobitného účtu, z ktorého sú vyplácané výsluhové dôchodky. Veľa ľudí napríklad nevie, že policajti od toho času platia vyššie odvody na svoje sociálne zabezpečenie ako radoví občania, aj preto teda môžu mať vyššie dôchodky. Systém bol nastavený na priemernú ročnú odchodovosť okolo tisíc policajtov ročne a osvedčil sa, v čase môjho odchodu z funkcie ministra bol osobitný účet výrazne v pluse. Lenže prešli dva roky a situácia je podstatne iná, na osobitnom účte je veľké mínus a dôchodky sa musia dotovať zo štátneho rozpočtu. Príčin je viacero. Tou hlavnou je enormná odchodovosť policajtov v rokoch 2010 a 2011, keď sa pravicovej vláde jej zámerom zaviesť superhrubú mzdu a predchádzajúcemu vedeniu polície zasa štýlom riadenia podarilo vyštvať z Policajného zboru SR vyše 3 300 najmä dlhšie slúžiacich policajtov. Tak vznikla diera v príjmoch a extrémne sa zvýšili výdaje.
Policajtom pritom neboli v predchádzajúcich dvoch rokoch valorizované platy, aj preto boli príjmy osobitného účtu nižšie. V takejto situácii sme sa rozhodli zastaviť valorizáciu dôchodkov, pretože taký stav, keď sa platy nevalorizujú, ale dôchodky áno, nemal logiku. Nemôžeme dopustiť, aby sa nožnice straty na osobitnom účte ďalej zvyšovali. To je prvé opatrenie. Teraz musíme pristúpiť k ďalším zásadným krokom s cieľom dosiahnuť, aby osobitný účet dlhodobo, bez ohľadu na zmeny vlád, plnil účel a komfortne pokrýval sociálne zabezpečenie policajtov na dôchodku. Súbežne teda musí byť naším cieľom zastaviť odchody do dôchodku, stabilizovať príslušníkov PZ tak, aby neodchádzali už po odslúžení pätnástich rokov. Jednou formou je legislatívna zmena, postupné predĺženie počtu odslúžených rokov pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Hovorí sa tiež o zdaňovaní dôchodkov, v skutočnosti pôjde o zníženie vyplácaných výsluhových dôchodkov o desať percent až do dovŕšenia riadneho dôchodkového veku, ktorý je v súčasnosti 55 rokov. Uvažujeme však o hranici 62 rokov. Nevyužité prostriedky teda ostanú na osobitnom účte a prispejú k jeho stabilite. Rovnako bude nutné zvýšiť odvody pre policajtov, ale aj pre zamestnávateľa rovným dielom. Zatiaľ sa vedú diskusie, či to bude zvýšenie o jedno alebo dve percentá na každej strane. Druhým mojím cieľom je utvoriť také podmienky, aby policajti ani necítili potrebu odísť predčasne. Teda stabilizovať Policajný zbor Slovenskej republiky. To všetko by postupne malo viesť ku konsolidácii osobitného účtu.
* Najmä výsluhoví dôchodcovia znížením penzií asi nadšení nebudú.
Je to menšie zlo spomedzi možných, alebo, ak chcete, najmenej bolestivé. Opätovne zdôrazňujem: nebyť enormného zvýšenia odchodov do dôchodku v uplynulých dvoch rokoch, nemuseli by sme prikročiť k takýmto dočasným opatreniam.
* Skutočne sú len dočasné?
Dočasnými opatreniami v tom zmysle, že po dovŕšení riadneho dôchodkového veku bude výsluhovým policajtom znova vyplácaný plný dôchodok a po stabilizácii znova rátame aj s valorizáciou dôchodkov v tej chvíli, keď budú valorizované platy. Rozpracúvame tiež celý rad zámerov, ktorými by sme chceli výsluhovým dôchodcom opatrenia kompenzovať zvýšenou kvalitou v oblasti zdravotného zabezpečenia, rozšírením ponuky a frekvencie rekreačných a rekondičných pobytov za veľmi výhodných podmienok, ako aj oveľa intenzívnejším využívaním možností výmenných pobytov so susednými krajinami.
* Nie sú to ľahké úlohy. Ako ich chcete dosiahnuť?
Máme veľa rekreačných zariadení, ktoré chceme zlúčiť, dobudovať a spoločne s rezortom obrany lepšie využiť. Chceme v tejto oblasti spojiť sily a sústrediť prostriedky, aby mali aj výsluhoví dôchodcovia častejší prístup k zvýhodnenej rekreácii alebo rekondičnému pobytu. K dispozícii budú pravdepodobne aj zariadenia ďalších ústredných orgánov štátnej správy. Vážnym zámerom je urýchlene dokončiť Nemocnicu svätého Michala v Bratislave. Našou ambíciou je prevádzkovať najkvalitnejšiu všeobecnú nemocnicu na Slovensku. Spoločne s rezortom obrany chceme vybudovať vysokoefektívny systém zdravotného zabezpečenia na celom Slovensku. Verím, že sa tento zámer podarí. Osobne by som chcel nadviazať na zámery, ktoré sme rozpracúvali už počas môjho prvého pôsobenia v. oblasti skvalitňovania sociálneho programu pre našich zamestnancov, či už formou sociálnej výpomoci alebo rozbehnutím bytového programu.
* Práve pre škrty v rozpočte má ministerstvo vnútra dlhodobo neobsadené stovky policajných tabuliek. Ministerstvo nemá peniaze na prijatie takého počtu policajtov, hoci na uliciach chýbajú.
Je to pravda, chceli by sme postupne tieto miesta obsadzovať. Samozrejme, bude to o peniazoch, ale aspoň niekoľko sto policajtov budeme musieť postupne prijať, musíme na to nájsť prostriedky.
* Dlhodobú nespokojnosť s pracovnými podmienkami a s odmeňovaním prejavujú v rámci rezortu vnútra aj tzv. občianski zamestnanci vo verejnej a štátnej služby. Kým aspoň časti policajtom sa v minulosti podarilo platy zreálniť, občianski zamestnanci sú stále ako “piate koleso na voze”, každé reštrikčné opatrenie sa ich dotkne najviac. Znižovanie platov, stagnácia, de facto dlhodobý pokles platov je už neúnosný. A to ešte vaša vláda prichádza s programom ďalších škrtov v nákladnosti verejnej správy návrhom škrtov mzdových aj bežných výdavkov.
Rozlíšme dve veci – hovoríme o potrebe razantného zefektívnenia štátnej, resp. verejnej správy. Ministerstvo vnútra sa stáva gestorom viacerých veľkých reforiem v tejto oblasti. V súčasnosti sa robí rozsiahla analýza výkonnosti štátnej správy – zjednodušene povedané, usilujeme sa kvantifikovať prácu úradníka. Počnúc mzdovou agendou, personalistikou, servisom… Cieľom je nájsť optimálny model pre celú štátnu správu, vypočítať, aký má mať úradník výkon, koľko ich v štáte potrebujeme, koľko nás to bude stáť – a podľa toho chceme vybudovať nové štruktúry. Rátame napríklad s centrálnym verejným obstarávaním pre všetky ústredné orgány štátnej správy, podobne by sa mala centralizovať aj personalistika. A tak, už na základe získaných podkladov, môžeme porovnávať. To je tá druhá stránka veci. Ukázalo sa, že spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí majú zamestnanci ministerstva vnútra najnižšie platy, pritom sú už vo viacerých predchádzajúcich etapách početne veľmi zredukovaní. Napríklad naša účtovníčka má v priemere 830 eur v hrubom, na ministerstve životného prostredia je to 950 eur, na vyšších územných celkoch vyše tisíc eur a na vysokých školách 1 200 eur. Pri porovnaní výkonnosti a záťaže je to priam opačne. Preto budem za mojich zamestnancov veľmi bojovať celou váhou svojej funkcie. Peniaze v našom rezorte určite nezískame ďalšími škrtmi zamestnancov, naopak, v rámci šiestich nosných reforiem skôr rátame s prírastkami. Musíme sa detailne pozrieť na výkonnosť ľudí v rámci celej štátnej správy a hľadať cesty zefektívnenia nákladov na prevádzku štátnej správy. Napríklad: obrovské peniaze nás stojí vykurovanie, energie vo všeobecnosti. Tak je to v každom ďalšom rezorte. Pritom ceny napríklad elektrickej energie majú v rámci Slovenska až 30-percentný rozdiel. Štát je najväčší odberateľ. Preto sa vyplatí centralizovať verejné obstarávanie a vybrať dodávateľov energií, čiže najmä plynu a elektriny, centrálne pre všetky ústredné orgány štátnej správy – takých, ktorí ponúknu najnižšiu cenu pre najväčšieho odberateľa. V tom vidím obrovské možnosti úspor.
* Ako vidíte územnosprávne usporiadanie? Osem krajov vo všeobecnej i špecializovanej štátnej správe, k tomu samosprávne orgány… Uvažujete o redukcii?
Rozhodne nie o redukcii počtu krajov, to je v súčasnosti nereálna cesta. Ale v prípade mnohých krajských organizácií to vidím ako možnosť. V podmienkach nášho rezortu napríklad zvažujeme zrušenie krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.
* Vráťme sa k policajtom. Veľmi im “pil krv” hodnotiaci systém, ktorý zaviedol policajný prezident Jaroslav Spišiak. Prežije systém?
V súčasnej podobe je pre mňa neprijateľný, mal viacero vážnych chýb. Nedávno som dostal na stôl návrh na prepustenie jedného policajta bez náhrady, na tzv. éčko. Tento policajt sa mal vážne previniť tým, že vybraté pokuty rozpisoval na dva pokutové bločky. Všetko odviedol do policajnej pokladnice, nič si nenechal, len z jednej pokuty urobil papierovo dve, aby mal lepšie výsledky v hodnotiacom systéme. To znamená, systém ho prinútil klamať, falšovať. Schvaľovať to nemôžem, nejaký disciplinárny trest si určite zaslúži, ale dôvod na vyhodenie to určite nie je. Funkčný hodnotiaci systém však potrebujeme. Momentálne pracujeme na návrhu zmien, od 1. januára by sme chceli spustiť nový model
.
* Príslušníci PZ SR sa ponosujú, že nemajú v čom chodiť do služby, sklady na výstroj sú takmer prázdne….
Opäť problém, ktorý som riešil, a neskromne poviem, že aj vyriešil – počas môjho predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii ministra. Musíme ho teda znova riešiť. Zdá sa, že to nie je ani tak otázka dostatku peňazí v rezorte na tento účel, ako skôr dôsledok chýb v systéme, v organizácii práce – v rámci nášho rezortu. Urobíme nápravu. Policajt musí mať vhodnú výstroj a pritom aj dobre vyzerať, to je základ.
Názov: STÁLE HĽADÁME CESTY ZEFEKTÍVŇOVANIA NAŠEJ ČINNOSTI
Zdroj: Euroreport plus
Dátum: 11.07.2012
Čas: 00:00
Strana: 29
Autori: Šucha Jozef
Text správy:
S náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučíkom Petrom Vojtekom sa rozprával publicista Jozef Šucha.
* Od 1. júla 2002 sa Armáda Slovenskej republiky oficiálne premenovala na Ozbrojené sily SR (OZ SR) a Železničné vojsko a vojská Ministerstva vnútra SR zanikli. Bola to výrazná organizačná zmena, pokračuje reorganizácia?
Ozbrojené sily sú organizmus, ktorý flexibilne reaguje na všetky zmeny okolo seba. Situácia vo svete sa v ostatných rokoch rapídne zmenila, vstúpili sme do NATO, sme členmi EÚ, máme spoločnú menu, zmenilo sa naše zahraničné pôsobenie. To, samozrejme, ovplyvnilo aj našu štruktúru. Poslednú väčšiu zmenu sme realizovali v roku 2009. Zoštíhlili sme generálny štáb, naše operačné veliteľstvá pozemných síl, vzdušných síl a veliteľstvo síl výcviku a podpory. Hľadali sme cesty na najefektívnejšie využitie rozpočtu, ktorý plynule klesá od roku 2002. V tomto roku je na úrovni 1,11 percenta HDP. Snažíme sa vyšpecifikovať objekty a priestory, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme na plnenie úloh, ku ktorým sa SR zaviazala. Stále hľadáme cesty nášho zefektívňovania.
* Je verejným tajomstvom, že armáda by potrebovala modernizovať technické vybavenie. Hovorilo sa o zrušení tankového vojska…
…musím zopakovať to, čo som už povedal: hľadáme stále vnútorné rezervy. Aj keď si myslíme, že sme mechanizmus zdokonalili a zefektívnili, tak stále nachádzame vnútorné rezervy, i keď je pravdou, že sú čoraz menšie a menšie. Požiadali sme o pomoc aj našich koaličných partnerov. Napríklad pri poslednej rotácii v Afganistane sme začali riešiť prepravu našich vojsk cez amerického partnera, ktorý to robí v rámci svojho výcviku pre nás bezplatne. Táto položka nás stála ročne viac ako 3 milióny eur. Keď si prepočítate, čo sa dá nakúpiť za túto sumu, je to dosť vysoká čiastka.
Snažíme sa opätovne prehodnocovať obstarávame zákaziek, aby sme peniaze skoncentrovali na to, čo nutne potrebujeme. Môžem povedať, že sme financie prerozdelili tak, aby sme viac ako takto získaných 10 miliónov eur využili na nákup novej techniky. Takej, čo naši vojaci nevyhnutne potrebujú, aby jej používaním neohrozovali obyvateľov Slovenska, aby mali zaručenú vlastnú bezpečnosť. Snažíme sa doplniť aj výpočtovú techniku i spoločným obstarávaní s inými rezortmi. Keď nakúpime moderné technické prostriedky, to sa nám prejaví v úsporách pri používaní. Máme rozpracovaný integrovaný systém, ale nemôžeme ho používať, pretože nemáme dostatok výpočtovej techniky, ktorá by zvládla moderné technológie. V útvaroch máme často počítače, ktoré sa dajú používať už iba ako písacie stroje.
* Ako to vyzerá s nákupom bojovej techniky?
Vypočítali sme, že v najbližších desiatich rokoch by sme potrebovali zhruba tristo miliónov eur ročne na nákup novej bojovej techniky. Na tento rok majú OZ SR pridelených 550 miliónov eur, z toho veľkú časť tvoria náklady na personál, takže vyčleniť 300 miliónov na techniku z toho nemôžem. Aj keď si uvedomujeme súčasnú ekonomickú situáciu a problémy v iných oblastiach našej spoločnosti, snažíme sa presvedčiť, že tieto peniaze by boli potrebné mimo rozpočtu, ktorý je určený na bežný chod OZ SR. Zbraňové systémy v súčasnosti neplánujeme nakúpiť. Prednostne zabezpečujeme naše misie s prioritou Afganistanu. Sústreďujeme sa preto na nákupy potrebné na tento účel, ako sú ručné zbrane, prieskumné prostriedky, spojovacie prostriedky atď.
* Nedávno ste si na stretnutí s veliteľom špeciálnych síl v Európe, americkým generálmajorom M. Repassom, vypočuli chválu na činnosť našich vojakov v Afganistane. Aká je v súčasnosti naša účasť na zahraničných misiách? Zapojíme sa do ďalších, alebo sa bude táto činnosť utlmovať?
Za hranicami máme v troch misiách okolo 600 vojakov z počtu viac ako 13-tisíc vojakov slúžiacich v OZ SR. Sú to misie UNFICYP na Cypre, EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine a operácia ISAF v Afganistane, ktorá je rozsahom a náročnosťou najzložitejšou a finančne najnáročnejšou. Kopírujeme postupy, ktoré boli schválené politickými lídrami NATO na chicagskom summite. Misia v Afganistane sa má zmeniť od roku 2014 na podpornú misiu. Preto plánujeme znížiť počet našich príslušníkov v operácii ISAF, zároveň sa chceme výraznejšie prezentovať v oblasti našich špeciálnych síl, čo bude znamenať zvýšenie kvality nášho príspevku.
* Aká je hlavná úloha Ozbrojených síl SR v súčasnosti?
Sú to tri základné úlohy. Prvá je naše pôsobenie v medzinárodných misiách, o ktorých som hovoril, a to predpokladá reagovať v systéme prípravy, vysielania, vyzbrojenia. V rámci medzinárodného krízového manažmentu plníme aj zvláštnu úlohu – obranu vzdušného priestoru nad územím našej republiky, čím sa podieľame na chránení vzdušného priestoru NATO.
Ďalšia úloha je pôsobenie v národnom krízovom manažmente ako druhá a tretia vlna v prípade krízy – to je pomoc našim obyvateľom vtedy, keď ostatné zložky krízového manažmentu štátu nie sú spôsobilé zabezpečovať ochranu životov a majetkov občanov. Ide o veľké požiare, povodne, priemyselné havárie a pod. Sme schopní zasahovať s ťažkou technikou, budovať mosty, ubytovne pre postihnutých s nemocničným ošetrením atď.
Tretia úloha je pokračovať v príprave – výcviku – našich vojakov, aby boli schopní plniť spomínané úlohy. Nemôžeme vylúčiť ani ohrozenie štátu nejakým konfliktom, a na to musíme byť pripravení.
* Aké miesto vo vašich programoch majú akcie pre verejnosť? Čo od nich očakávate?
Za uniformou bežný občan vidí štát, štát je reprezentovaný svojimi silovými zložkami. Som veľmi hrdý na všetkých našich vojakov nielen v operáciách, ale aj doma. Spoločnosť si často neuvedomuje, že sú to práve vojaci, ktorí celú svoju kariéru cvičia, aby boli v prípade potreby pripravení pomôcť našim občanom pri vojenských aj nevojenských ohrozeniach. Navyše prispievať k eliminácii hrozieb terorizmu a držať ich ďaleko od našich hraníc, im určite slúži ku cti. Ich výborné výsledky v zahraničných operáciách sú jasným dôkazom, že naše ozbrojené sily sú výborne vycvičené na plnenie celého spektra úloh v tých najnáročnejších podmienkach. My takýchto vojakov máme a som na nich právom hrdý, pretože popri splnení úloh v zahraničí, kde sú s ich činnosťou spokojní všetci velitelia, sú schopní efektívne zasahovať doma pri pomoci našim obyvateľom v prípade živelných pohrôm alebo priemyselných katastrof.
Prezentáciami na verejnosti chceme nielen názorne ukazovať, na čo ozbrojené sily slúžia, ale chceme vo verejnosti posilniť aj pocit vlastenectva, hrdosti k národnej histórii a tradíciám. Preto sú akcie na verejnosti pre nás veľmi dôležité a sme radi, že nás občania týmto spôsobom aj pozitívne vnímajú.
V súčasnosti sú indície (pozri Gorila a iné), že určitá časť politickej a hospodárskej elity má prepojenie na podsvetie a preto jej vyhovujú mediálne a iné ataky na základné bezpečnostné zložky exekutívy tak, ako to bolo v Ruskej federácii do roku 2000 (po nástupe Putina a spol. sa to zmenilo), s cieľom odpútavať pozornosť od svojej protispoločenskej a protištátnej činnosti.