Archív pre 3. Júl 2012

 

 

Klub Nitra – Zobor gratuluje v mesiaci júl 2012 týmto svojim členom :

pplk. v.v. Ing. Milan MOKRIŠ , 03.07. 47 rokov

pplk. v.v. Milan ŠEMELÁK, 07.07. 78 rokov

pplk. v.v. Štefan VŠELKO, 12.07. 59 rokov

pplk. v.v. Štefan KAČINA, 20.07. 76 rokov

pplk. v.v. Vítěslav MATIASKA, 22.07. 83 rokov

pplk. v.v . MUDr. Ivan HOLKA, 29.07. 71 rokov

 

Rada klubu Vám kolegovia praje najmä zdravie, šťastie a pohodové dni v rodine a medzi
dobrými priateľmi !  Bojujme za sociálne práva výsluhových dôchodcov !

 

Za radu klubu :     mjr. v.v. Ing. Zoltán VESELEI

 

 

ZA POZNANÍM. PO STOPÁCH ANTHROPOIDU

 

Ústredná rada Zväzu vojakov Slovenskej republiky a Klub vojakov žilinskej posádky,   zorganizovali pri  príležitosti 70.výročia operácie Anthropoid  vedomostný poznávací  zájazd      „ Po stopách Anhtropidu “ s návštevou pamätných miest Ležáky, Lidicie a Prahy. Zájazd sa uskutočnil dňoch  16.6.-18.6. 2012

Operácia Antropoid bol  krycí názov pre diverznú operáciu československých parašutistov SOI v druhej svetovej vojne. V priebehu ktorej bol vykonaný atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora a šéfa RSHA, SS-obergruppenführera a generála polície Reiharda Heydricha.

V noci na 29. decembra 1941 dopravilo britské  lietadlo Halifax s kanadskou a anglickou posádkou do protektorátu tri  skupiny parašutistov: Antropoid – Jan Kubiš a Jozef Gabčík  mali vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora. Skupina Silver B – V. Škácha, J. Zemek a skupina Silver A  – Alfréd Bartoš, Josef Valčík a Jiří Potůček mali spravodajské úlohy. Prípravy na uskutočnenie atentátu boli veľmi zložité a atentát sa mohol uskutočniť bez aktívnej pomoci českých vlastencov.

Atentát uskutočnili 27. mája 1942 v Prahe-Libni dvojica československých výsadkárov Jozef  Gabčík a Jan Kubiš. Išlo o ojedinelý a veľmi unikátny diverzný atentát na jedného z najvyšších predstaviteľov nemeckých, respektíve nacistických ozbrojených síl v priebehu celej druhej svetovej vojny.

V dokumentoch sa uvádza, že v reakcii na atentát, nacisti zavraždili viac ako pätnásť tisíc českých vlastencov. Vypálili obce Lidice a Ležáky.  Atentát vzbudil vo svete taký ohlas, že na jeho základe bola Britmi odvolaná  Mníchovská dohoda a  prisľúbená povojnová obnova Československa v jeho „predmníchovských“ hraniciach. To bol jeden z hlavných  politických cieľov tejto diverznej akcie.  Čo sme videli a čo sme sa okrem iného dozvedeli?

 

PAMÄTNÍK   LEŽÁKY

V kameňolome Hluboká u Dachova, vzdialeného niekoľko sto metrov od Ležák bol bývalým poručíkom čs. armády Jindřichom Vaškom poskytnutý  úkryt pre vysielačku LIBUŠA, obsluhovanou Jiřím Potúčkom zo skupiny parašutistov Silver A. Od polovici Januára  1942 začala vysielačka  každou noc podávať do Londýna depeše spravodajského, vojenského      i hospodárskeho charakteru.

Po atentáte na Heydricha  bolo v Prahe vyhlásené 2.stanné právo.  Napriek narastajúcemu teroru, v celom protektoráte, vysielacia  stanice Libuše volá Londýn a podáva Benešovej vláde správy väčšinou tragické.

16. júna  sa  pražskému gestapu prihlásil  parašutista Karel Čurda. Na základe jeho udania nasledovala  vlna zatvárania. Začal sa zápas  o  záchranu ľudí  a vysielačky, ale aj snaha gestapa o jej získanie. Dvadsiateho štvrtého  júna bola zmobilizovaná ochranná polícia a četníci z  Pardubíc i posily z Hradce Králové. Niekoľko stoviek mužov sa blížili k Ležákom, územie obkľúčili s ťažkými guľometmi a na pokyn veliaceho dôstojníka  Waltera Lehneho začal útok na bezbranných obyvateľov.

Obyvatelia v osade  spolu s robotníkmi z lomu boli zhromaždení na ceste. Pre deti do včelákovskej školy a Skutča odchádzali policajné hliadky. Po dôkladnej  kontrole prihlášok k pobytu bolo  33 dospelých a 13 detí  z Ležák odvezených  do Pardubíc. Všetky cennejšie veci v osade boli gestapom ukradnuté. Na pardubické popravisko   odvádzali  najprv  ležácke ženy, potom mužov. Deti boli  prevezené do Lodže a okrem Jarmili a Marie Šťulíkovych, ktoré boli  uznané za schopné ponemčenia, ostatné pravdepodobne boli spoločne z Lidickými deťmi splynované v poľskom Chelmne.

Oficiálnej  správe v tlači  zo dňa  26. 6. 1942 sa uvádza :… „ Dne 24. června byla osada Ležáky u Louky (okres Chrudim) srovnána se zemí. Dospělí obyvatelé byli podle stanného práva zastřeleni. Obyvatelstvo přechovávalo české parašutisty, kteří měli vedoucí účast na přípravách atentátu na SS-Obergruppenführera Hendricha  a pokoušelo se je zachránit před policejním zakročením“.

Posledná správu do Londýna z vysielačky LIBUŠA bola odoslaná   J. Potúčkom z úkrytu v Bohdašíně 26. júna : “Ležáky u Vrbatova Kostelce, kde jsem byl se svojí stanicí, byly srovnány se zemí. Lidé, kteří mi pomáhali, byli zatčeni. Přístí vysílání ve 23. hodin dne 28. června.” Nedošlo k nemu, u obce Trnová bol J. Potúček zastrelený strážmajstrom  Půlpánom.

Ležáky neboli obnovené. Národná kultúrna pamiatka má svoje  múzeum a na miestach domov sú  „domohroby“.

 

PAMÄTNÍK  – LIDICE

Do osudu Lidíc tragicky zasiahol atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Napriek tomu, že Lidice nemali s týmto činom nič spoločné, gestapo si ľahko našlo zámienku  na  akt  pomsty a vykonalo brutálny čin na obyvateľoch  obce. Obeťami nacistického vraždenia 10. júna 1942, sa stalo 340 občanov Lidíc: 173 mužov zastrelených, ženy odvlečené do koncentračného tábora Ravensbrűck, niekoľko detí boli dané na ponemčenie. Ostatné zahynuli v poľskom Chelmne. Dedina bola vydrancovaná,  vypálená a zrovnaná so zemou  tak, že v roku 1943 zostala po nej len holá plaň.

Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne Československá vláda rozhodla o ich znovu vybudovaní. V roku 1947 bol položený základný kameň a postupne sa do „ nových Lidíc vracal život.

Oba pamätníky sú Národnou kultúrnou pamiatkou. Zahrňujú upravené areály,  pietne miesta. V múzeách sú zhromaždené fakty a dokumenty o  tragédií. Okrem expozície, ktorá je doplnená akustickým sprievodcom, je premietaný video dokument z historických cenných záberov.

 

PRAHA – PESCHKOV PALÁC

            Peschkov palác slúžil  od roku 1938 ako vyšetrovňa pražského gestapa, ktorá sa „preslávila“  vyberaným spôsobom vyšetrovania. V súčasnej dobe v pivničných priestoroch  v starostlivosti Českého sväzu bojovníkú za slobodu je zriadené múzeum.  Precízny výklad spojený s dobovými dokumentmi a zariadeniami vyšetrovne, nám podal plk. vz. Ing. Emil Kulfánek, vedúci tohto múzeá. Výsluchom v „ peschkármi „  prešla celá rada  vlastencov českého národného odboja, ktorých životná cesta skončila vo fašistických koncentračných táboroch a popraviskách.

 

PIETNÝ AKT NA POČESŤ HRDINOV

Každoročne sa pri  pravoslávnom chráme svätých Cyrila a Metoděje na Resslovej ulici 18. júna o desiatej hodine uskutočňuje pietny akt  na počesť parašutistov operácie Anthropoid.

Tohoročný bol významný. Pripomínal 70. výročie udalosti. Pietneho aktu kladenia vencov sa zúčastnil prezident Českej republiky Václav Klaus, ministri vlády Českej republiky, poslanci, veľvyslanci a vojenskí pridelenci diplomatického zboru, zahraničné delegácie a  medzi nimi delegácie Zväzu vojakov Slovenskej republiky,  Oblastného výboru SZPB zo Žiliny a Klubu vojenských výsadkárov SR.

18. júna 1942, v pravoslávnom chráme  sv. Cyrila a Metoděje a v jeho krypte zviedli svoj posledný boj proti nemeckej vojenskej a policajnej presile hrdinskí parašutisti.   V  boji zahynuli Jozef Gabčík, Jan Kubiš, Adolf Opálka, Josef Bublík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý, Jozef Valčík.

O dvanástej hodine sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov pri Pamätníku výsadkárov druhej svetovej vojny v Prahe 6 – Dejvice.

Po pietnom akte so slávnostným príhovorom vystúpila  primátorka Prahy 6 – Dejvice, zástupca náčelníka gen. štábu Armády ČR, za príslušníkov odboja armádny generál Sedláček a predseda historickej skupiny partizánov. Vo svojich vystúpeniach poukázali na  vlastenectvo, statočnosť a hrdinstvo výsadkárov v boji proti fašizmu. Účasťou na tomto pietnom akte a položením venca k pamätníku, sme vzdali hold  slávy  výsadkárom druhej svetovej vojny.

Trojdňový zájazd bol fyzicky náročný, ale veľmi poučný. Zúčastnilo sa ho 41 účastníkov z klubov vojakov Žilina, Trenčín, Martin a Prešov. Na jeho prípravu sme spojili sily a prostriedky troch združení, Zväzu vojakov SR, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Klubu výsadkárov SR. Takýmito aktivitami naplňujeme ustanovenia  dohody medzi združeniami.

Videli sme miesta historicky zaujímavé, získali sme veľa nových poznatkov a utvrdili svoje presvedčenie. Dôstojne sme  reprezentovali Zväz vojakov Slovenskej republiky v zahraničí. Naše skúsenosti a informácie odovzdávame všetkým, ktorí o ne prejavia záujem.

Vyjadrujeme poďakovanie Ančo Marinovi, riaditeľovi múzea Pamätníka Lidice a Ležáky. Vedúcemu Múzeá odboja v Peschkovom paláci plk.vz. Ing. Emilovi Kulfánkovi, priateľom z ČSBS a KVV ČR za ich podporu a pomoc. Pani Veronike Zámečníkovej z ohlašovene  ubytovania Pod Juliskou, za zabezpečenie  ubytovania na Vojenskej ubytovni DEDINA               a  všetkým ktorí sa  na bezproblémovom priebehu zájazdu podieľali.

 

Juraj Drotár, vedúci zájazdu

Foto: p. Kajabová  KVV Trenčín, KVV Armády ČR

 

 

 

 

“Vzor podania” na GP

Podnet na GP doporučujem posielať poštou “DOPORUČENE”

————————————————————————————————————

 

pplk. v. v.  Dr. Milan Kolen , Štefánikova 877/29, 058 01 Poprad

 

poverený námestník

generálneho prokurátora

JUDr. Dobroslav Trnka

Generálna prokuratúra

Štúrova 2

812 85  Bratislava

 

 

VEC :  Podnet na preverenie zákonnosti postupu porušovania zákonnosti

            a diskriminácie výsluhových dôchodcov.

 

 

Dole podpísaný Dr. Milan Kolen, podávam P O D N E T na preverenie zákonnosti postupu porušovania zákonnosti a diskrimináciu výsluhových dôchodcov predovšetkým v týchto otázkach :

 

1.   Diskriminácia výsluhových dôchodcov a porušenie zákonov, že nebudú

      valorizované výsluhové dôchodky v roku 2012.

 

Na základe zákona č. 185/2012 Z. z. o zdravotnom poistení    nebola vykonaná valorizácia výsluhových dôchodkov, čím došlo k diskriminácii výsluhových dôchodcov a k porušenou:

- Zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR.

- Podľa rokovacieho poriadku NR  SR skrátené legislatívne konanie môže navrhnúť len vláda SR, nie je prípustné aby ho navrhol poslanec.

- Týmto postupom sa prakticky vylúčilo pripomienkové konanie, čo pre oblasť sociálneho zabezpečenia je maximálne dôležité.

- Zákon č. 185/2012 Z. z. o zdravotnom poistení je pre výsluhových dôchodcov diskriminačný a protiústavný.

- Vydaním tohto zákona v zbierke zákonov má za následok ďalšiu vlnu negatívnych  názorov a nálad obyvateľov SR proti výsluhovým dôchodcom. Stavia ich proti sebe a znevažuje výkon povolania v bezpečnostných a záchranných zboroch SR. (Pred niekoľkými rokmi bola armáda SR v očiach občanov najdôveryhodnejšia štátna inštitúcia, v súčasnosti jej dôveryhodnosť značne poklesla).

- Vydaním zákona č. 185/20012 Z. z. o zdravotnom poistení bola porušená zásada retroaktivity z dôvodu, že hmotno-právne hodnoty valorizácie určené zákonom o inflácii štatistický úrad vykonal minulý rok na tento rok.

- V súlade s príslušnými zákonmi dňom 1.1.2012 bola vykonaná valorizácie starobných, predčasných starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov,  vdovských a vdoveckých dôchodkov, invalidných dôchodkov.

- Nevalorizovaním výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských a vdoveckých výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov došlo k diskriminácii všetkých skupín výsluhových dôchodcov oproti všetkým ostatným skupinám dôchodcom, ktorým dôchodky dňom 1.1.2012 boli valorizované.

 

Nevalorizovanie výsluhových dôchodkov je v rozpore zo zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava SR:

- čl. 12. ods. 1 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Pýtam sa v čom sú iné, rozdielne všetky skupiny dôchodcov oproti všetkým skupinám výsluhových dôchodcov ktorým boli dôchodky valorizované? Nárast zvýšenia cien sa dotkol len dôchodcov? Nedotkol sa aj výsluhových dôchodcov? Nárast inflácie sa dotkol len dôchodcov?   Nedotkol sa aj výsluhových dôchodcov atď.? Výsluhoví dôchodcovia majú iný žalúdok ako ostatní dôchodcovia?

- ods. 2  Základné práva a slobody sa zaručujú na celom území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôchodcov poškodzovať alebo znevýhodňovať. Na základe tohto článku ústavy výsluhových dôchodcov  z dôvodu ich bývalého postavenia, povolania, že odvádzali odvody do osobitného sociálneho systému nie je možné poškodzovať, diskriminovať a nevalorizovať im výsluhové dôchodky!

- čl. 13 ods. 1 Povinnosti možno ukladať a) Zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd. Nevalorizovaním výsluhových dôchodkov došlo k porušeniu základných ľudských  práv a slobôd, k porušeniu  ústavy, zákonov a k diskriminácii výsluhových dôchodcov.

- čl. 13 ods. 3 Základné obmedzenia základných ľudských práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady , ktoré uplatňujú ústavné podmienky.

Keď na základe prijatých príslušných zákonov  v roku 2011 došlo  dňom  1.1.2012 k valorizácii dôchodkov občanov SR, rovnakým spôsobom malo dôjsť aj k valorizácii výsluhových dôchodkov. Šetrenie verejných financií nie je dôvodom na porušovanie ústavných a  zákonných práv výsluhových dôchodcov. Prijatím zákona 185/2012 Z. z. o zdravotnom poistení došlo k diskriminácii výsluhových dôchodcov.

Je to preukázateľná diskriminácia výsluhových dôchodcov,  porušenie uvedených článkov ústavy a porušenie zákona č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní  § 3 ods. 1, § 6  ods. 2 písm. a).

 

2.  Diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov, ktorí musia platiť odvody

     na invalidné poistenie, hoci nikdy nedostanú invalidný dôchodok.

 

Z článku v prílohe denníka Pravda zo dňa 16.7.2012 na strane 27 kde je napísané som sa dozvedel citujem: „Starobní dôchodcovia, ktorí pracujú nemusia byť poistení pre prípad invalidity či straty zamestnania. Aj v prípade, že by dostali výpoveď nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti. Rovnako sa nemôžu dostať ani invalidný dôchodok“.

Pýtam sa, prečo pracujúci výsluhoví dôchodcovia odvádzajú odvody zo mzdy na invalidné poistenie, keď invalidný dôchodok nedostanú?

Platenie odvodov zo mzdy na invalidné poistenie výsluhovými dôchodcami je v rozpore zo zákonom č.  460/1992 Zb. Ústava SR čl. 12 ods. 1, ods. 2 , čl. 13 ods. 1, ods. písm. a), ods. 3 čím sú výsluhoví dôchodcovia z dôvodu ich bývalého postavenia, zamestnania oproti ostatným dôchodcom nie sú si rovní v základných právach a slobodách, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné. Nikoho nemožno z týchto dôvodov  poškodzovať, zvýhodňovať  alebo znevýhodňovať.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 128 ods. 4 Poistné na invalidné poistenie neplatí od 1. januára 2008 poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Za takéhoto zamestnanca poistné na invalidné poistenie neplatí  zamestnávateľ za zamestnanca , ktorý je poistenec podľa prvej vety. Zákonodarcovia zabudli na pracujúcich výsluhových dôchodcov a do tohto článku zákona neuviedli aj všetky skupiny výsluhových dôchodcov. Prípadne táto novelizácia mala byť vykonaná aj v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov.

Je to preukázateľná diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov a porušenie zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a).

 

3.  Diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov, ktorí pracujú po

     dosiahnutí veku 62 rokov a musia platiť odvody zo mzdy na poistenie

     v nezamestnanosti hoci po tomto roku nedostanú dávku v nezamestnanosti.

 

Pýtam sa , prečo  pracujúci výsluhoví dôchodcovia  po dosiahnutí veku 62 rokov zo svojej mzdy odvádzajú odvody na poistenie v nezamestnanosti, keď po dosiahnutí tohto veku dávku v nezamestnanosti nedostanú.

Platenie odvodov  zo mzdy na poistenie v nezamestnanosti výsluhovými dôchodcami po dosiahnutí veku 62 rokov je v rozpore zo zákonom č. 460/1992 Zb.  Ústava SR  čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 3.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 105 ods. 2 Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Potom nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká po dosiahnutí veku 62 rokov.

Je to preukázateľná diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov a porušenie zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní § 3 ods.1, § 6 ods. 2 písm. a).

 

4. Diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov, ktorí majú odpracovaných   najmenej 15 rokov v SR a znovu musia ďalších 15 rokov odpracovať a platiť  odvody zo mzdy do sociálnej poisťovne a až potom budú mať nárok na  starobný dôchodok. Spolu v SR musia mať odpracovaných najmenej 30 rokov.

 

Pýtam sa, pre výsluhových dôchodcov tejto súvislosti neplatia ustanovenia zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR ktoré sú v rozpore z čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 3 a sú porušované? Tým, že pracujúci výsluhoví dôchodcovia musia v SR odpracovať najmenej 30 rokov oproti ostaným občanom ktorým na priznanie starobného dôchodku stačí odpracovať len 15 rokov, týmto sú pracujúci výsluhoví dôchodcovia diskriminovaní.

Na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 65 Podmienky nároku na starobný dôchodok ods. l  Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil vek 62 rokov. Keď starobný dôchodca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 66 ods. 2  „Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení nároku na starobný dôchodok…. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok, bez poberania takéhoto dôchodku alebo jeho časti“.  Výsluhoví dôchodcovia pracovali v SR najmenej 15 rokov, nie mimo územia SR. Odvádzali odvody zo mzdy do osobitného sociálneho systému v SR a keď popri poberaní výsluhového dôchodku ďalej pracujú pre nich táto zákonná vec už neplatí?

Diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov je v tom, že 70-75 %  z nich pracuje menej ako 15 rokov, ale pritom niekoľko rokov odvádzajú odvody zo mzdy do sociálnej poisťovne a nie do osobitného sociálneho systému a z tohto dôvodu nedostanú zvýšenie dôchodku. Zároveň ak chcú poberať starobný dôchodok  v SR musia odpracovať o ďalších 15 rokov viac, ako ostatní občania SR.

Z dôvodu, aby nedochádzalo k diskriminácii pracujúcich výsluhových dôchodcov je potrebné legislatívne zabezpečiť úpravu zákona č. 328/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov tak, aby profesionálny vojaci, policajti, ZVJS, NBU, SIS, hasiči a horskí záchranári po odchode do výsluhového dôchodku pokiaľ budú pracovať, aby naďalej odvádzali odvody do osobitného sociálneho systému v ktorom boli pred odchodom do výsluhového dôchodku. Podľa dĺžky odpracovaných mesiacov a sumy ktorú odvedú, by sa im to malo odraziť na zvýšení výsluhového dôchodku rovnako, ako to majú pracujúci starobní dôchodcovia. Potom by to nebola diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov, ktorí sú tiež občanmi SR.

Je to preukázateľná diskriminácia pracujúcich výsluhových dôchodcov a porušenie zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní § 3 ods. 1, § 6 ods. 2, písm. a).

 

Ďalej žiadam aby Generálna prokuratúra začala využívať zákon č. 153/2011 Z. z. o prokuratúre z ktorého citujem :

- § 3 Pôsobnosť prokuratúry ods. 1 Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

ods.2 Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti  povinná vo svojom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na ochranu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušovanie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať  všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a urýchlená ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

- § 12  Generálny prokurátor predkladá vláde SR podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenie.

- § 13 ods. 1 Generálny prokurátor je oprávnený podávať ústavnému súdu , písm. a) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

 

Týmto žiadam zastupujúceho generálneho prokurátora SR, aby podľa § 12 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre predložil vláde SR podnet na zmeny a doplnenie v zákonoch tak, aby nedochádzalo k diskriminácii výsluhových dôchodcov  ktorí sú tiež občanmi SR.

Ďalej žiadam zastupujúceho generálneho prokurátora, aby podľa § 13 ods. 1, písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov tak, aby nedochádzalo k diskriminácii výsluhových dôchodcov.

Podľa zákona č.  460/1992 Zb. čl. 46 Právo na súdnu a inú právnu ochranu ods. 2 Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Z dôvodu, že došlo k porušeniu uvedených ústavných, zákonných práv a slobôd v súlade s týmto článkom ústavy a v súlade s zo zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre § 3 ods. 1, 2 § 12.  a § 13 ods. 1 písm. a) týmto podaním sa domáham svojich práv pred generálnym prokurátorom SR.

 

 

V Poprade 7. júla 2012

 

Názov: Výslužba môže prísť oveľa neskôr
Zdroj: Sme
Dátum: 02.07.2012
Čas: 00:00
Strana: 17
Autori: joč
Text správy:

Čítaj ďalej