Archív pre 2. Júl 2012
Na začiatku bolo rozhodnutie vyštudovať Vojenskú strednú odbornú školu v Martine. Nakoniec po nej bolo 2 roky služby, dôstojnícke skúšky, vysoká škola vo Vyškove na Morave a prvé pôsobenie ako veliteľ batérie u delostreleckého pluku v Senici.
Postupom času som prešiel delostreleckými funkciami, od veliteľa čaty až po náčelníka delostrelectva. Potom štúdium jazykov, v roku 1999 Vysoká štábna škola v Compiegne vo Francúzsku a v roku 2006 a 2007 škola generálneho štábu CID v Paríži.
Dnes som už dva roky vo výsluhovom dôchodku, odišiel som z postu náčelníka odboru pre plánovanie operácii VSVaP v Trenčíne v hodnosti plukovník generálneho štábu.
Toľko len na úvod. Aby si niekto nebodaj nemyslel, že sa ozval zasa niekto, čo v armáde sedel len za „stolom“ lebo i také názory vo verejnosti veľa krát počuť.
Zažil som armádu socialistickú, prevratovú, novo vybudovanú, prechod na ozbrojené sily a toľko reorganizácii (vždy keď nastúpila nová vláda) tu si môžete spočítať koľko ich bolo.
Článok, ktorý som sa rozhodol napísať nebude sťažnosťou, plakaním ani ľutovaním samého seba. Chcel by som len poukázať na to, že nie príslušníci ozbrojených síl, vojaci, dôstojníci a generáli dostali túto armádu na kolená ale predovšetkým politici, úradníci na dobre platených postoch, ktorí mali, majú a budú mať čo povedať ku každej jednej reorganizácii, ku každej zmene a míňaniu finančných prostriedkov Ozbrojených síl SR.