Archív pre 22. Jún 2012

ZVSR – Rada Klubu Bratislava podporuje “Prehlásenie ÚR ZVSR” k zásahom do práv poberateľom výsluhových dôchodkov a hlási sa k oprávneným požiadavkám výsluhových dôchodcov, profesionálov, vdov po vojakoch profesionáloch ktorí zahynuli pri plnení služobných povinností v záujme tohto Slovenského štátu, požiadavkám sirôt ktoré po nich zostali a vyzýva vládnúcu garnitúru ku splneniu podmienok ku ktorým sa štát zaviazal pri prijímaní svojich občanov do služieb štátu.

Vyzývame vládu a parlament ku zmene politiky voči nám poberateľom výsluhových dôchodkov a zastavenie podpory štvavého a arogantného vystupovania proti bývalým aj súčasným silovým zložkám.

Doporučujeme aby si páni poslanci, ministri a premier prečítali aj nižšie uvedený článok.  Aj rodiny týchto vojakov oberajú o valorizáciu a ceny rastú, rastú a rastú…

…… atmosféra na strážnom stanovišti je taká pohodová, akoby nebezpečenstvo dopadu rakiet a pozemných útokov ani neexistovalo. Ale tento pocit je iba zdanlivý. Každý z vojakov si dobre uvedomuje, kde slúži, a že prostredie Tarin Kowtu nemožno za bezpečné vôbec považovať. Sú to profesionáli, ktorí sa pred rodinami a známymi nepotrebujú vystatovať, že sú v extrémne nebezpečnej operácii. Každá manželka alebo priateľka verí a dúfa, že jej manžela alebo priateľa bude nebezpečenstvo obchádzať a po polroku sa šťastne vráti domov. Práve skromnosť vojakov niekedy vyvoláva pocit u ľudí doma na Slovensku, že misia v Afganistane nie je až taká nebezpečná. Je to aj tým, že v médiách sú prezentované iné lokality, ako napríklad Kábul alebo Kandahár, kam sa slovenské médiá občas dostanú počas oficiálnych návštev našich politických či vojenských predstaviteľov. Tarin Kowt v provincii Uruzgan je predsa len špecifické miesto, kam sa nedá niekedy vôbec dostať kvôli bezpečnostnej alebo poveternostnej situácii, preto informácie o činnosti našich vojakov na tunajšej MNB len ťažko prenikajú do slovenskej verejnosti. Všetci naši vojaci, ktorí tu doteraz slúžili a slúžia, si zaslúžia obrovské uznanie a rešpekt za prácu, ktorú tu odviedli a odvádzajú. Je to drina v tom najnebezpečnejšom prostredí, ktorá je mnohokrát verejnosťou nedocenená. Ja, ako zástupca veliteľa kontingentu, som hrdý na každého jedného z nich, pretože svoju prácu robia precízne a perfektne. Nikoho, ani svojich blízkych, nezaťažujú detailmi svojej ťažkej služby, pretože sa sami seba nechcú stavať do roly hrdinov.

http://www.webnoviny.sk/afgansky-zapisnik/afgansky-zapisnik-nedocenena-drina/387428-clanok.html

Rada Klubu Bratislava

!!!POZOR NOVÉ – Petícia 2012 za sociálne istoty vojakov policajtov a hasičov (formát pdf)!!!

!!!POZOR NOVÉ – Petícia 2012 za sociálne istoty vojakov policajtov a hasičov (formát doc)!!!

Prevzatie velenia 1. mechanizovanej brigády

Dňa 8. júna 2012 v posádkovom klube Jaselských kasární v Topoľčanoch plukovník gšt. Ing. Ján BUJŇÁK, za prítomnosti zástupcu veliteľa Pozemných síl OS SR brigádneho generála Ing. Ondřeja NOVOSADA, oficiálne prevzal velenie 1.mb. Na slávnostný akt prevzatia funkcie bol pozvaný aj predseda rady klubu Zväzu vojakov SR v Topoľčanoch pplk. v.v. RSDr. Ján POLIAČIK.
Toto pozvanie je dôkazom, že spolupráca medzi ZV SR klubom Topoľčany a velením brigády bude pokračovať a ďalej sa rozvíjať. V priebehu jedného týždňa boli urobené dva kroky k dobrej spolupráci – prvým krokom účasť veliteľa 1.mb na oslavách 10. výročia vzniku klubu Zväzu vojakov SR Topoľčany, druhým krokom bolo pozvanie predsedu rady klubu na slávnostný akt prevzatia funkcie veliteľa 1.mechanizovanej brigády.
Veliteľ 1.mb je členom Zväzu vojakov SR. Zároveň boli predstavení i novoustanovení velitelia mechanizovaných práporov, veliteľ 11.mpr pplk. Ing. Róbert FUNTAĽ, veliteľ 12.mpr pplk. Ing. Štefan ACSAI a veliteľ 13.mpr pplk. Ing. Peter BAGAČKA.
Slávnostný obed prebehol v uvoľnenej a v priateľskej atmosfére.

Text: predseda rady klubu Ján POLIAČIK
Foto: nrtm. Richard HUSÁR

MEDZINÁRODNÝ KEMP PRI  REKONŠTRUKCII VOJNOVÉHO CINTORÍNA VO VEĽKROPE

V dňoch od 14. do 17.júna 2012 sa členovia Zväzu vojakov ASR, Klub Humenné – Marian KUŠNÍR, Milan PERŠALA, Maroš KUŠNÍR a Marian LISAKOVSKÝ zúčastnili na Medzinárodnom pracovnom kempe – VISEGRAD WORKING GROUP for MILITARI CEMETERIES pri rekonštrukčných prácach na najväčšom vojenskom cintoríne z doby 1. Svetovej vojny na území Slovenskej republiky. Svoj odpočinok tam našlo okolo 11 000 vojakov všetkých zúčastnených bojujúcich strán.

Prijali sme pozvanie Klubu vojenskej histórie Beskydy Humenné a spoločne s kolegami z Českej organizácie – Signum Beli, Maďarskej – Krajcaros Alapitvání a Poľskej – Galicijsky kríž, a ešte jednej Maďarskej skupiny – Nagy Háboru.  Po tieto dni sme pracovali na úprave hrobových polí a pri príprave na kladenie  mozaiky pomedzi hrobové šachty i jednotlivé hroby.

Svoj tábor sme mali rozvinutý v obci VEĽKROP, kde starosta obce p. Marian PROKOPOVIČ nám vytvoril podmienky pre solídne pôsobenie, za čo mu samozrejme patrí poďakovanie.

Za Klub vojakov Humenné sme sa priamo zúčastnili na zemných úpravách tohto unikátneho vojnového cintorína. Je paradoxom, že zo zhruba 11 tisíc vojakov je známych podľa mena len 1O vojakov. O ostatných zatiaľ neexistujú zmienky, ale kolegovia z uvedených klubov vojenskej histórie neúnavne pátrajú po archívnych oddeleniach po každej zmienke k padlých  vojakom  pochovaným  práve na tomto pietnom  mieste.

Ako som už spomenul, Klub vojakov v Humennom pravidelne sa zúčastňuje na  prácach podobného charakteru. Myslím, že sme sa za túto dobu spolupráce stali solídnymi partnermi uvádzaných Klubov vojenskej histórie. Na tomto pracovnom Kempe sme nadviazali veľmi dobrú spoluprácu s Maďarskými klubmi, ktorí nám i navrhli určitú spoluprácu pri pátraní po nezvestných vojakoch, ale i pri rekonštrukčných prácach na vojnových cintorínoch, „ kde spia svoj večný sen vojaci Rakúsko Uhorskej, ale i Ruskej armády “. Títo naši kolegovia, mimochodom taktiež bývalí vojaci z povolania vysoko ocenili náš prístup k tejto problematike.

Po ukončení prác na vojnovom cintoríne boli všetci odmenení Pamätným listom od predsedu KVH Beskydy Humenné Mgr. Martina DROBŇÁKA a starostom obce Veľkrop p. Mariánom PROKOPIČOM.