V dňoch 18. – až 20. Mája 2012 sa členovia Zväzu vojakov, Klubu Humenné zúčastnili spoločne s členmi Klubu vojenskej histórie Beskydy Humenné na prácach pri rekonštrukcii vojnového cintorína Veľká Poľana I, ktorý sa nachádza v zaniknutej obci rovnakého mena nad vodárenskou nádržou Starina v Sninskom okrese.
Veľká Poľana bola obec na Slovensku v okrese Snina. V roku 1980 bola vysídlená kvôli výstavbe Starinskej priehrady. Prvá písomná zmienka je z r. 1493.
Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín, jeden pôvodný domček a pomník – rotunda padlým vojakom v prvej svetovej vojne na vojenskom cintoríne. Zachovali sa tiež ruiny kostola z r. 1784, chátrajúceho od roku 1915. Pod obcou pri Lukovom potoku stojí prícestný kríž z roku 1853. Vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne, nachádzajúci sa na Zadnom Hodošíku, je najvyššie položeným vojenským cintorínom na Slovensku (825 m n. m.). Obec je rodiskom národného umelca – maliara Oresta Dubaya (1909).
Obec, dnes už zaniknutá sa nachádzala na hlavnej ceste Ruské sedlo – Humenné a ako taká okamžite po vypuknutí 1. Svetovej vojny pocítila dopady vojenských operácii.
Dňa 20.novembra 1914 ruské vojska generála Lavra Kornilova prekročili Ruské sedlo a obsadili obec. Dňa 27.novembra 1914 vojska generála Georga von Lehman podnikli protiútok a obsadili obec Veľká Poľana. Frontová línia sa obci priblížila až na jar 1915, kedy sa front ustálil na línii Borsuk – Magura – Kučalatá a viedla priamo cez obec.

Miesto posledného odpočinku tu našlo 340 vojakov .Zaujímavosťou je, že títo vojaci boli príslušníci 15.Trenčianskeho pešieho pluku, ktorí bojovali aj na najvyššej kóte v tejto oblasti – Kučalatá, kde taktiež našli svoj hrob. O krutosti týchto bojov svedčia aj spomienky priamych účastníkov, ktoré sú zachytené v archívoch VHU. Hodno spomenúť vojakov trenčianskeho pluku, ktorí bojovali v týchto miestach a sú tu aj pochovaní. Pri pátraní v archívoch sa podarilo nájsť list poštmajstra z Rajeckých Teplíc pána Štefana Holuba zo dňa 29.04.1923, ktorý hľadal miesto posledného odpočinku svojho syna, Emila Holuba. Bolo overené v matrike, kde padlých zapisovali pred pochovaním, že táto osoba je skutočne pochovaná na tomto cintoríne, a padol dňa 7.4.1915..
Za hrdinstvo v týchto bojoch bol pluk pomenovaný čestným názvom Kučalatský.
Pre zaujímavosť pripájam i čiapkový odznak tohto, dnes už historického pluku.
Iste by nebolo na škodu nájsť ich príbuzných, pokiaľ ešte žijú a ukázať im miesto posledného odpočinku ich predkov.
V súčasnej dobe je vykonávaná rekonštrukcia hrobových šácht i jednotlivých hrobov. Samotný cintorín sa nachádza pri hlavnej komunikácii vo smere na Ruské sedlo, je viditeľný z cesty, ktorá zároveň slúži ako cyklotrasa. Samotný cintorín pozostáva celkom z 310 hrobov, z ktorých je 298 hrobov jednotlivých a 12 spoločných. Nad cintorínom je zrekonštruovaná rotunda a samotné hroby sú usporiadané v siedmych radoch pod centrálnym pamätníkom – rotundou. V súčasnej dobe sa podarilo cez staré archívne materiály stotožniť vojakov trenačianského pluku, ktorí ležia na tomto pietnom mieste
V priebehu tejto brigády sme sa zamerali na zvýraznenie a navŕšenie hrobov a hrobových polí, vykosenie cintorína a vyrezanie prístupovej cesty, ktorá bola na tomto cintoríne zriadená v r.1917, no v súčasnej dobe bola už zarastená náletovou drevinou. Zaujímavosťou je i fakt je pod cintorínom bola znovuobjavená historická studňa, ktorú miestni nadšenci zrekonštruovali a dali jej čestný názov „Studňa Oresta Dubaya“, významného maliara, ktorý sa narodil v tejto obci, na fare gréckokatolíckeho kňaza.

Tri dni sme tak mali možnosť pracovať v lone krásnej prírody v Poloninskom národnom parku pri rekonštrukcii tohto výnimočného cintorína. Práce je tam ešte veľa, predpokladame, že práce stihneme včas aj v spojení s miestnou samosprávou a inými dobrovoľníkmi z blízkeho i širokého okolia. Veď už teraz je cintorín, aj keď zrekonštruovaný čiastočne, cieľom turistov, ktorí idúc po cyklotrase sú upútaní jeho výnimočným postavením.

pplk. v. v. Marián Kušnír
člen Rady klubu Humenné