Archív pre 16. December 2011
16. December 2011 | 
Autor: Novým náčelníkom Generálneho štábu je generálmajor Peter VOJTEK (53).
Funkciu mu po siedmich rokoch Ľubomír Bulík odovzdával s konštatovaním, že v armáde sa od rozpadu federácie nič zásadné nemodernizovalo. „Situácia dozrela do stavu, že som si povedal, že nastal najvhodnejší okamih na odchod, aby som len o čosi neskôr nekončil úplne demotivovaný a znechutený“, povedal Bulík.
Nový náčelník za kľúčovú úlohu označil modernizáciu vybavenia, želá si tiež, aby mali ozbrojené sily v budúcnosti väčšie slovo pri rozhodovaní na ministerstve obrany. Spokojný je s tým, ako sa darí zvyšovať profesionalitu vojakov.
Genmjr. Vojtek preberá funkciu z miesta NŠ pre podporu operácií na GŠ. Má bohaté vojenské-odborné skúsenosti. Pochádza z Komárna, je absolventom vojenských škôl vrátane VAAZ Brno a akadémie GŠ v Hamburgu. Prešiel takmer všetkými veliteľskými a štábnymi funkciami v posádkach ČR a SR. Okrem funkcie ZV plrb v Pezinku a veliteľa plrb v Nitre si my, bývalí spolubojovníci spomíname na jeho náročnosť pri pôsobení vo funkciách v Inšpekcii MO SR v rokoch 1994 – 2002.
Je členom Klubu generálov SR a členom nášho Zväzu vojakov SR.
Ústredná rada ZV SR Vám p. generál úprimne blahoželá k ustanoveniu do funkcie NGŠ a uisťujeme Vás, že budete mať našu podporu aj pri tých najnáročnejších rozhodovaniach.
Rubrika: 
Milí priatelia,
viacerí z Vás indikovali záujem o zápis z konferencie “Pôsobenie Slovenska v zahraničných misách a operáciách”, ktoré CENAA a CSS zorganizovali 1. decembra 2011 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. V prílohe tohto článku preto posielame zápis a závery konferencie.
Toutou cestou by sme sa Vám, Ministerstvu obrany SR a Univerzitnej knižnici v Bratislave zároveň chceli poďakovať za podporu pri realizácii projektu. Pevne veríme, že sa nám podobné podujatia podarí zorganizovať i v budúcnosti.
Príjemný zvyšok dňa.
S pozdravom,
Monika Masariková
Asi desaťtisíc vojakov 1. svetovej vojny zahynulo v lavínach
Naši prastarí otcovia nebojovali iba na Piave, ale aj v Dolomitoch. Pri túrach v tomto skvostnom pohorí nájdeme aj mnohé pamiatky na Prvú svetovú vojnu.
Dolomity určite patria k najkrajším alpským pohoriam. V týchto dňoch do nich smerujú najmä lyžiari, ktorých lákajú desiatky vlekov a perfektne upravené zjazdovky od ľahkých až po také, na ktoré sa môžu odvážiť len skutoční lyžiarski majstri.
Rušno je v Dolomitoch samozrejme aj v letnej časti roka. Môžeme sa vybrať na ľahkú prechádzku, ktorá nás odmení fantastickými výhľadmi na dolomitové štíty a veže, ale aj stretnutiami s unikátnou flórou, ktorá sa miestami dodnes zachovala, ale zdatnejší turisti, ktorí majú skúsenosti s pohybom vo vysokohorskom teréne, sa môžu rozhodnúť aj pre náročné túry, dokonca aj na tie najvyššie štíty s kolmými stenami, vrátane najvyššieho vrchu Marmolada (3 342 m n. m.), na ktorého severnej strane je neveľký a jediný ľadovec v Dolomitoch.
Za to, že sa môžeme doslova vyšplhať aj na zdanlivo nedostupné štíty, vďačíme vojakom Prvej svetovej vojny. Tí z obranných či útočných dôvodov vybudovali lanami, rebríkmi a kramľami zabezpečené chodníky, ktoré doslova vysekali v tvrdej skale. Miestami v nej vyrúbali chodby, štôlne. Ubytovne si vojaci vysekali aj v ľadovci Marmolady. Väčšina z týchto vzdušných ciest bola po vojne opravená a dnes slúži turistickým návštevníkom. Sú to povestné železné cesty – via ferraty, v nemčine známe pod názvom klettersteig. Turistom je prístupná aj najdlhšia štôlňa Lagazuoi, ktorá má viac ako 1 km. Bez baterky sa však v nej nepohnete.
Prvá svetová vojna v Dolomitoch bola zvláštna.
Cez toto pohorie viedol front rakúsko-uhorských a talianskych vojsk, takže mnohí naši prastarí otcovia nebojovali iba na Piave, ale aj v Dolomitoch. Frontová línia v rokoch 1915 – 1917 sa v podstate nepohla a dodnes ju zhruba kopíruje hranica autonómnej oblasti Južné Tirolsko a vlastného Talianska. Napriek tomu, že ani jedna armáda nezískala prevahu, boli to kruté boje. Dodnes sa rozprávajú legendy o horských vodcoch a horolezcoch, ktorí pred vojnou spolu liezli na jednom lane a potom v nezmyselnom zabíjaní po sebe strieľali a vymýšľali najrôznejšie ľsti, aby zlikvidovali nepriateľské sily. Tak napríklad talianski vojaci dokázali vykopať tunel pod nepriateľské postavenie, do štôlne uložil výbušniny a vyhodili ho do vzduchu. Povestná je aj tvrdosť veliteľov, rovnajúca sa tvrdosti dolomitu. Nie každý vojak našiel v sebe dosť odvahy, aby liezol po kolmých stenách. Trest bol nekompromisný – zastrelenie.Pred 95 rokmi, 13. decembra 1916, zasiahla do bojov v Dolomitoch príroda. Po prívaloch snehu spadlo niekoľko lavín, ktoré pochovali okolo 10 000 vojakov na oboch stranách. Určite viac mužov na tomto fronte zahynulo kvôli drsných prírodným podmienkam ako guľkou nepriateľa. Navyše ku koncu vojny dochádzali aj potraviny. V jednom článku som sa dočítal, že priemerná váha rakúskeho vojaka v roku 1918 bola len 50 kg!
Túry Dolomitmi nám teda ponúkajú nielen malebné panorámy, ale aj dôvod na tiché zamyslenie sa nad tým, aké zverstvá (zvieratá, prepáčte ten výraz) je schopný človek vykonať. Turistické chodníky vedú k pamätníkom obetí, ale aj k zvyškom kasární, zákopov a ani dnes nie je problém priniesť si ako suvenír zhrdzavenú nábojnicu, kúsok ostnatého drôtu či inú pamiatku na Prvú svetovú vojnu.
Jozef Sliacky, utorok 13. decembra 2011
